Zuzana Kronerová v doslove kalendára uvádza, že film bol k jej otcovi, divadelnému i filmovému hercovi Jozefovi Kronerovi, hlavne čo do počtu a významu postáv, o čosi štedrejší. „V porovnaní s divadlom dokázal jeho nesporný talent využiť v miere o niečo väčšej. K absolútnym vrcholom jeho hereckého umenia patrí nesporne postava Tóna Brtka vo filme Obchod na korze. Bol za ňu ovenčený mnohými oceneniami, medzi inými cenou za herecký výkon na filmovom festivale v Cannes. No azda najvýznamnejšou cenou, ktorú má vraj len málokto, je Modrá stuha americkej filmovej akadémie,“ pripomína herečka.

Podľa Kronerovej si jej otec vážil tvorbu mnohých režisérov. Menovala Petra Solana, Štefana Uhra, Dušana Hanáka aj ostrieľanú režisérsku dvojku Ján Kadár a Elmar Klos. Z českých filmových tvorcov ďalej i Jiřího Krejčíka či Jiřího Menzla. „Z filmov, v ktorých účinkoval, si najviac cenil Uhrovo Kosenie Jastrabej lúky, Tisícročnú včelu Juraja Jakubiska a Solanovu snímku Pán si neželal nič,“ dodáva herečka. Potvrdzuje, že Jozef Kroner rád hrával aj takzvané ľudové postavy v komédiách režiséra Martina Ťapáka. „Zo všetkých mu asi najviac prirástol k srdcu jánošíkovský antihrdina Pacho v snímke Pacho, hybský zbojník.“

Pre Jozefa Kronera bolo podľa jeho dcéry charakteristické, že sa vo svojom profesijnom živote vždy maximálne sústredil, či už to bola práca na divadelnej alebo filmovej úlohe. „Svoju pozornosť v danom čase nikdy nerozdroboval medzi viacero oblastí. Vedel aj povedať nie, keď sa mu scenár alebo postava nepozdávali. Skrátka vyberal si. A mám pocit, že si vždy vyberal dobre. Miloval svoju profesiu a miloval svoje publikum. A, povedané jeho slovami, mal voči kumštu pokoru,“ uzatvára Kronerová.