Rozhovor s hlavným architektom mesta Rudolfom Chodelkom.

Na úvod vám patrí gratulácia k znovuzvoleniu. Je to už vaše druhé funkčné obdobie. Čo rozhodlo o tom, že ste sa do toho pustili opäť?

• Ďakujem. Išiel som do toho s tým, že máme rozbehnuté veľké množstvo práce a že za nami už vidno aj výsledky. Prvých šesť rokov nebolo jednoduchých, ale dnes sme v stave, keď si Útvar hlavného architekta svoju existenciu obhájil. Myslím si, že už dnes nikto nespochybňuje, že je potrebný. ÚHA si urobilo meno.

Práve to mohlo byť aj dôvodom istých kontroverzií. Keď sa ukáže, že odborný útvar má silnú pozíciu, vždy sa nájdu snahy túto pozíciu nejako ovplyvňovať. Všetci si pamätáme minulosť, keď sa o architektúre mesta rozhodovalo politicky a nie odborne. Proti tomu sme sa postavili a som rád nie za seba, ale za mesto, že poslanci sa napokon rozhodli tak, ako sa rozhodli.

Ďalším dôvodom bolo určite, že oceňujem pohľad a prístup pána primátora Fiabaneho pri riešení rozvoja mesta. Dobre sa robí, keď nájdete zhodu s vedením mesta a poslancami zastupiteľstva.

Výberové konanie však sprevádzala kritika, niektorí ho označili za netransparentné. Ako to vnímate vy?

• Za netransparentné ho označil najmä ten, kto neodpovedal na otázku, či sa nepokúšal do procesu zasahovať telefonátmi prešovskému viceprimátorovi. Áno, celé konanie bolo kontroverzné – ale skôr preto, že niekto tú kontroverziu cielene vytváral.

Objavili sa aj výhrady, že niektorí členovia výberovej komisie boli architekti, s ktorými má ÚHA zmluvné vzťahy alebo s ktorými ste v minulosti zdieľali ateliér. To je asi najčastejšia výčitka. Ako na ňu reagujete?

• Ja som sa tým nikdy netajil. Už pred šiestimi rokmi som otvorene hovoril, že mám dlhé roky vedľa ateliér s jedným poslancom. Nikdy sme však spolu nespolupracovali na jedinom projekte. To, že má moja manželka dnes ateliér vedľa niekoho, neznamená automaticky konflikt záujmov.

Zároveň viem dokázať, že voči týmto subjektom sa ÚHA správa absolútne objektívne. Nemáme problém vydať ani zamietavé stanovisko, aj sme tak preukázateľne v minulosti urobili. Nikto nie je protežovaný.

A čo faktúra, ktorá bola preplatená krátko po výberovom konaní?

• Predovšetkým – ja som v tom čase ani nevedel, že ten človek bude členom výberovej komisie. Verejné obstarávanie nerobilo ÚHA, ale kolegovia na mestskom úrade. Dotyčný ho vyhral, lebo ponúkol najlepšie podmienky. Keď dodal dokumentáciu, faktúra bola uhradená. Medzi týmito dvomi vecami nebol žiadny súvis. Keby som o jeho účasti v komisii vedel, možno by som obstarávanie odložil. Ale nemal som ako túto informáciu získať.

Nemali ste možnosť tú faktúru nevyplatiť?

• Nie, nebol dôvod. Bol to úplne štandardný obchodný vzťah. Navyše – zákon o verejnom obstarávaní umožňuje takéto zákazky zadávať aj priamo. No my ideme maximálne transparentnou cestou, oslovujeme viacerých uchádzačov. Aby sme tak šetrili verejné financie.

Vedeli ste počas výberového konania, kto je členom komisie?

• Nie. Ani som to nezisťoval. Raz som sa s pánom primátorom bavil o tom, aby boli v komisii zastúpené profesijné organizácie, nie konkrétne osoby. Pre mňa bolo dokonca prekvapením, kto tam napokon sedel.

Skúsme sa na to pozrieť opačne. Keby ste boli neúspešný uchádzač, necítili by ste krivdu?

• Úprimne – neviem si predstaviť, ako by mala byť komisia ešte nezávislejšia. Za šesť rokov som prišiel do kontaktu s väčšinou architektov na Slovensku. Tento odborný svet je jednoducho malý. Každý má nejakú minulosť. Ja som bol v pozícii bežného uchádzača. Prišiel som s víziou, odpovedal som na otázky. Nezachytil som, že by ostatní uchádzači nemali voči komisii výhrady. S jedným uchádzačom dokonca stále spolupracujeme.

Naznačili ste, že kritika mala zakryť skutočný dôvod. Aký?

Myslím si, že skutočným dôvodom kritiky a spochybňovania bola snaha ovládnuť ÚHA. V komisii sedeli aj poslanci z opozície, aj z koalície. Z tohto pohľadu to bolo úplne štandardné.

Prečo sa o funkciu uchádzali len traja kandidáti? Predsa ide o prestížnu pozíciu.

• Prestíž je zdanlivá. Finančne si na tejto pozícii človek určite nepolepší, skôr naopak. A tlak, zodpovednosť a verejná kritika sú v nej enormné. Po tom, čo sa dialo teraz, si myslím, že nabudúce bude kandidátov ešte menej. Buď ľudia nechcú niesť túto zodpovednosť, alebo prijali fakt, že systém dnes funguje transparentne. Ja mám spätnú väzbu od architektov, developerov aj klientov a zhodujú sa, že to, čo je dnes, je neporovnateľné s minulosťou.

Keď ste nastúpili pred šiestimi rokmi, s akou víziou ste prichádzali?

• Vedome som išiel do ťažkej situácie. Mojím cieľom bolo vniesť do procesov odbornosť, etiku a transparentnosť. Aby verejný záujem bol vždy na prvom mieste. Som kritický aj k existujúcemu územnému plánu. Nevznikal ideálne, je už pomerne zastaralý, ale snažíme sa ho postupne zlepšovať. Tie procesy sú pomalé, ale zdôrazňujem, zákonné. A hlavne – dnes sa o zmenách nerozhoduje potichu v kanceláriách. Zapájame verejnosť aj poslancov, vysoko nad rámec zákona.

Zažívate tlak?

• Áno. Vždy bol, aj bude. Ale ustáli sme ho. O každom takomto pokuse informujem vedenie mesta aj poslancov. Niektorí ľudia si stále myslia, že veci fungujú ako kedysi. Nezmenili sa. My áno.

Dá sa dnes povedať, že kto príde s projektom mimo územného plánu, nemá šancu?

• Samozrejme áno. Ale život prináša zmeny a nové podnety. Som otvorený debatám, napríklad pri transformácii bývalých priemyselných areálov na mestské štvrte. Ak je to odborne obhájené a v prospech mesta, tak to má moju plnú podporu

Jedna z veľkých výčitiek smeruje k tomu, že nový územný plán trvá príliš dlho. Čo na to hovoríte?

• Že to nie je pravda. Nová legislatíva o digitálnych územných plánoch platí len dva roky. Metodika vznikla ešte neskôr. Dnes už máme schválený harmonogram aj financie na prvé etapy. Pripravovali sme dôležité a nevyhnutné podklady – generel dopravy, krajinnoekologický plán. My sme tých šesť rokov nespali.

Aký teda bude nový územný plán?

• Bude digitálny, nebude revolučný, ale nastaví jasné pravidlá pre 21. storočie. Chceme pracovať s dátami, s dopravou, s vnútrom mesta. Nechceme sa len rozrastať do šírky, ale zmysluplne využívať existujúce územia. Silnou témou je návrat k riekam. Žilina má tri rieky a obrovský potenciál. Nábrežia Váhu, Rajčanky, územia pri Budatíne – to všetko sú miesta, kde môže vzniknúť plnohodnotné mestské športovo rekreačné prostredie.

Budú do prípravy zapojení aj obyvatelia?

• Určite. Bez participácie si dnes územný plán neviem predstaviť. Ľudí musíme počúvať, vysvetľovať im veci. Keď porozumejú dôvodom, vedia sa s riešeniami stotožniť.

Kedy môže mať Žilina nový územný plán?

• Zákon hovorí o roku 2032. A ja nevidím dôvod, prečo by ho Žilina dovtedy nemala.

Zdroj: Žilina SP 21

Poďme teraz k oblasti, ktorá bola až donedávna Achillovu pätou Žiliny, a to je doprava. Po otvorení Višňového sa to malo zmeniť. Vnímate dopravu ešte stále ako problém?

• Doprava bude problémom vždy, ak budeme pokračovať v súčasnom správaní sa. Celý svet už dávno vie o tom, že koľko pridáte jazdných pruhov a parkovísk, toľko autá zaplnia. A ste tam, kde ste boli predtým. Aby sa to zlepšilo, musí nastať súbeh viacerých faktorov, ktoré majú v zahraničí už dávno vyskúšané. My ich teraz musíme implementovať na naše pomery. Preto idú v Žiline posledné roky veľké investície do rozvoja MHD. Preto sa zavádza regulované parkovanie, síce nepopulárne, ale nevyhnutné. Preto sa budujú cyklotrasy. Je pravda, že diaľnica nám stopercentne pomohla, najmä v tranzite. Naše problémy s dopravou v centre, alebo na sídliskách, to však vôbec nevyrieši. Musíme si otvorene povedať, že územia, ktoré obýva najviac ľudí, teda sídliská, boli projektované tak, že absolútne nerátali s takouto dopravnou záťažou. Najmä čo sa týka statickej dopravy. A pokiaľ sa to nezmení zavedením regulácie parkovanie, problém tu zostane.

Reflektuje mesto na tento problém dostatočne?

• Tento problém nemá jednoduché riešenie. Už v roku 2014 mala Žilina prvý generel dopravy, ktorý bol veľmi moderný. Lenže iba málo riešení z neho sa implementovalo do života mesta. Či k tomu bolo treba viac odvahy, alebo viac rozhodností, dnes už neviem. Dnes však máme na stole aktualizovaný generel dopravy, ktorý momentálne analyzujeme.

Aké riešenia sa vám zdajú reálne?

• V strede mesta určite nevieme rozširovať cesty, nevieme pridávať ďalšie pruhy. Určite nechceme ísť do riešenia ako v Japonsku, že budeme robiť poschodové cesty cez mesto. Myslím, že Žilina nemá šancu sa vydať cestou metra. O električke môžeme naozaj snívať, lebo to tiež má nejakú svoju ekonomiku. Takže v zásade sa musíme hýbať v mantineloch, ktoré máme dané. Pre mňa je najlepšie riešenie vytvoriť zo Žiliny mesto prívetivé pre ľudí, s dobrou mestskou dopravou, aby sme nemuseli chodiť autami a nevyrábali si problémy. Preto sa venujeme projektu Bezpečné ulice. Riešime hlavne dopravné situácie pred školami. V Paríži, napríklad, hodinu pred začatím vyučovania uzatvárajú niektoré ulice tak, aby boli pre deti bezpečné. Dobré riešenia zo sveta sú známe. Len musíme mať odvahu vystúpiť zo svojho komfortného tieňa a jasne povedať, že ideme preferovať mestskú dopravu a naozaj začať robiť v tomto smere konkrétne kroky. Tie sa v Žiline už reálne dejú a nie každému sa to samozrejme páči.

Môžete z pozície hlavného architekta ovplyvniť nejakým spôsobom práve tento dopravný problém? Veľká kritika kvôli regulácii parkovania sa znáša najmä na primátora. Ide na to správne?

• Vidíme, že regulácia parkovania funguje v mestách, ako Trenčín, alebo Trnava. Samozrejme, nie všetkých sa to bude páčiť, lebo dnes by chcel každý parkovať, najlepšie, vo svojej obývačke a zadarmo. No ale keď vytiahneme päty z domu a navštívime krajiny západnej Európy, tak všetci bezvýhradne rešpektujeme pravidlá, parkujeme za drahé peniaze a dodržiavame striktné regulácie. Keď to ale potrebujeme urobiť doma, tak sa to ľuďom nepáči. Príliš dlho boli zvyknutí na iné a zmena bolí.

Prečo to teda robíte, keď sa to ľuďom nepáči?

• Pretože nesieme zodpovednosť. Populista by do toho nikdy nešiel. Ale my vieme, že ak to nespravíme, tak to časom bude ešte horšie.

Čo je to horšie?

• Tak si predstavte, že sa do vedenia dostane populista, ktorý sa rozhodne riešiť problém s parkovaním na sídliskách tak, že buď vyklčuje celú zeleň a na jej mieste postaví betónové parkoviská, alebo mesto na dlhú dobu zadlží a vystavia parkovacie domy, ktoré nepreukážu svoju ekonomickú opodstatnenosť. Lebo už žiadne ďalšie riešenie nie je.

Takže v konečnom dôsledku je spoplatnenie parkovania na sídliskách, ako ho dnes mesto realizuje, najlacnejším riešením?

• Áno, predsa cieľom je aby tam parkovali obyvatelia Žiliny, a nie firemné dodávky. Vyklčovať zeleň a urobiť parkoviská je však veľmi krátkozraké, pretože sa to onedlho prejaví na zdraví nás a našich detí. To je nespochybniteľné. Aj keď je to nepopulárne, bolo by predsa nezodpovedné robiť kroky, o ktorých vieme, že v konečnom dôsledku ohrozia naše zdravie, zo sídliska urobia jeden vyasfaltovaný tepelný ostrov, kde sa v lete nebude dať žiť. Potom by tí istí ľudia, ktorí nás dnes kritizujú za reguláciu chodili, a právom by nám vyčítali, prečo sme to dopustili. Navyše, platí, čo som povedal na začiatku – ak nafúknete parkovacie kapacity, áut pribudne, parkoviská sa zaplnia a sme tam, kde sme boli.

Dnes to ale vyzerá tak, že ľudia to nechápu...

• Možno. Ale za šesť rokov vo funkcii som sa naučil, že pokiaľ ľuďom veci vysvetlíme tak, že ich pochopia, tak im aj uveria a riešenia zoberú. Pred rokom alebo rokom a pol sme riešili urbanistickú štúdiu sídliska Solinky, kde sme sa obávali, že to bude pre ľudí strašný problém. Predstúpili sme pred nich, vysvetlili sme si, kde vnímame problém a navrhli sme riešenie – kde doplníme parkoviská, kde zeleň, či stojiská na odpady. A prešlo to bez problémov. Občania Soliniek boli absolútne úžasní.

Vyčítajú vám aj to, že nezvládate revitalizáciu verejných priestranstiev. Majú pravdu?

• Je pravda, že okrem toho abstraktného územného plánovania sa venujeme aj úprave mestských priestorov - Starý Bulvár, Nový Bulvár, úprava verených priestorov v Zádubní, Zástraní, nedávno sme dokončili vstup do cintorína v Strážove. Takže venujme sa aj týmto malým veciam. A práve tam budú výsledky vidieť skôr. Ale realizácia našich nápadov je závislá od financií. To už nie je v našich rukách.

Kritici však tvrdia, že to trvá príliš dlho. Prečo nie je pamiatková rezervácia ešte revitalizovaná? A prečo nie je ešte Starý, ani Nový Bulvár?

• Tak poďme postune. Prečo nie je pamiatková rezervácia? No, ÚHA dostalo úlohu pripraviť návrh revitalizácie a architektonickú súťaž na jej zhotoviteľa. Samotnú realizáciu, a najmä rozpočet na ňu, museli schváliť poslanci. Súťaž sme urobili, výsledky sú zverejnené a tým pádom ÚHA svoju úlohu splnil. Dnes je na ťahu mesto, a to pripravuje a zrealizuje projekt. My sme koncepčný útvar, takže vymýšľame, kreslíme, plánujeme. Realizovať to však musia iní. Treba brať do úvahy, že ide o projekt obrovského rozsahu a jeho zodpovedná príprava vyžaduje dlhý čas, o získaní financovania ani nehovoriac. Samozrejme, aj pri tom by sme mohli byť rýchlejší. Treba sa však pozrieť aj na to, že v iných krajských mestách, napríklad v Trnave, majú kolegovia minimálne raz taký rozpočet, ako máme my a majú aj raz toľko zamestnancov, ako náš ÚHA. A je to predsa len o niečo menšie mesto, ako je Žilina. A, napríklad, Martin, ktorý je výrazne menší, má rozpočet, aj počet zamestnancov porovnateľný s naším. Preto som hrdý na svoje kolegyne a kolegov, čo sme dokázali. Kritikom odkazujem: Ak ste nespokojní, navýšte nám rozpočet! Ja bude len rád, keď sa nám rozpočet navýši a my budeme s radosťou robiť ešte výrazne viac, lepšie a rýchlejšie.

Pozrime sa teraz na Nový Bulvár...

• Nový Bulvár bola jedna z prvých súťaží, ktoré sme urobili. A myslím, že s perfektným výsledkom. To, že sa to niektorým ľuďom nepáči, je prirodzené. Na všetky pripomienky, otázky a výhrady sme však dokázali zodpovedať. Keď sa to zrealizuje, a o tom som presvedčený, všetci pochopia, že to bolo správne a dobré rozhodnutie pre mesto. Najväčšia zdrojom nespokojnosti je fakt, že niekomu sa parkovacie miesto presunie o 38 metrov ďalej. Tak to bohužiaľ je.

Uzavrime to Starým Bulvárom.

• Tu sme si povedali, že nejdeme do súťaže, ale len do ľahkej rekonštrukcie. Spracovali sem návrhy, mesto spravilo projektovú dokumentáciu. Dnes teda vymieňame povrchy. Nerobíme žiadnu revolúciu, ale evolúciu. Asfalt vymeníme za dlažbu, škaredé veci za krajšie, atď. Sme presvedčení o tom, že na tom starom bulvári nie je potrebné nič výrazne meniť, pretože on bude fungovať dobre, pokiaľ mu dáme dostatočne kvalitné a pekné materiály.

Bude to stačiť na to, aby sa tam vrátil život?

• Život tam bol aj doteraz. Mesto robí všetko pre to, aby sa na Bulvár vrátil v ešte väčšom rozsahu. Rozhodne si neželáme, aby dopadol tak, ako „Masaryčka“. Som presvedčený, že po realizácii našich projektov, sa na Bulvár mestský život vráti.