Povesť o valachovi Matejovi z Medzibrodia

V dávnych časoch sa valasi usádzali aj na Orave a zakladali tam dediny. Zemepáni to podporovali, pretože z toho mali úžitok. A valasi? Užívali si rôzne privilégiá a slobody, bolo ich naozaj veľa. Nemuseli platiť krajinské dane ani robotovať na Oravskom hrade. A koľko ďalších výhod mali? O takých ostatní poddaní mohli len snívať. Zemepán sa im do vážnych sporov neplietol - v takých prípadoch rozhodol vojvoda. Avšak nič nebolo len-tak.

Valasi mali aj množstvo povinností, a veru závažných. Strážili cesty, po ktorých sa vtedy potulovali zlodeji a lúpežníci, ktorí ohrozovali ľudí na majetku aj živote. Hlavne sprevádzali kráľovských úradníkov a kupcov. Mladší valasi slúžili aj ako vojenská hliadka na hrade, pripravení brániť krajinu pred nepriateľmi.

Obec Medzibrodie nad Oravou. Zdroj: google.com

Spoločnou povinnosťou starších i mladších valachov bolo nosiť neustále zbraň. Na to sa kládol veľký dôraz. Hradný kastelán často prechádzal krajinou a beda takéto zistenie: valach bez zbrane. Kuše, šípy, nože či sekerky im museli visieť na chrbte alebo opasku aj pri práci. Ak ich hradný pán alebo jeho muži trikrát upozornili a valach stále nemal zbraň, hrozila mu pokuta - šesť oviec, a to nebola maličkosť. Ak sa ani potom nezlepšil, kráľ mu zhabal celý majetok a hrozili mu ďalšie prísne tresty.

Práve tu začína povesť o valachovi Matejovi z Medzibrodia, ktorý zbraň odmietal. Spisovateľ Peter Huba zachytil tento príbeh v knihe Povesti z Oravy II ako legendu o mladíkovi, ktorý sa radšej kosou zaháňal na lúke alebo sekerou stromy rúbal, než aby použil zbraň proti iným ľuďom.

Obec Medzibrodie nad Oravou. Zdroj: google.com

Lenže rozkaz vrchnosti bol nekompromisný. Kto sa mu postavil na odpor, musel počítať s jej hnevom, po ktorom nasledovala pokuta, bičovanie, väzenie a niekedy aj tvrdšie tresty. Pravdaže, na tých, ktorí vrchnosť pohnevali a vzdorovali jej príkazom, číhala aj šibenica za kopcom.

„Valach Matej na to nedbal, hoci voči vrchnosti vždy patričnú úctu prejavoval. Len tie zbrane nerád nosil a to sa mu malo stať osudným. Kráľ sa od svojich služobníkov dozvedel o neposlušnom valachovi. Najskôr sa preľakol, že jeho majetky nie sú pod riadnou ochranou. Potom sa nahneval. Prikázal, aby valacha Mateja v zbroji do hradu priviedli a do temnice zatvorili. Na druhý deň rozhodol ináč. „Okúsiš tvrdosť skaly, na ktorej hrad stoji. Komnatu v tom hornom hrade do nej vysekáš pre takých, čo sa tiež vrchnosti priečia.“ Kuša na chrbte, nôž a sekerka pri boku, no v rukách kladivo a dláto.“

Valach Matej z Medzibrodia pracoval deň čo deň, od rána do večera, trpezlivo delil kamene a hĺbil komnatu. Keď po roku skončil svoju prácu, kráľ vydal príkaz: „Neposlušný valach nech v skalnej komnate väzňa stráži. Beda mu, ak nebude všetko ako má byť.“ Tak Matej strážil väzňa, s kušou na chrbte, nožom na opasku a sekerkou pri boku. Málokedy prehovoril, len to najnutnejšie. Jedného dňa sa dozvedel, že v temnici sedí kaločský arcibiskup Peter Vardy, ktorého kráľ uväznil. Mateja to hlboko zasiahlo a smútok ho neopúšťal.

Obec Medzibrodie nad Oravou. Zdroj: Facebook/Obec Medzibrodie nad Oravou/CBS Flying Team

„Koľkokrát oľutoval chvíľu, keď odmietol zbraň nosiť. Bol by najradšej všetko späť vrátil. No také sa už nedalo. „Pre veľaváženého človeka som kobku hĺbil a teraz ho v tej temnote v mukách strážim,“ tak sám seba Matej trýznil. Dumal ako aspoň trochu svojmu svedomiu uľahčiť. Aj do týchto končín sa doniesla zvesť, že kráľ zomrel. Valach Matej v tej chvíli nelenil a väzňa nočnou hodinou na slobodu pustil, ba až na hranicu Trenčianskej stolice odprevadil. Prehodil si cez plece kušu, napravil nôž na opasku, oprel sa o sekerku a spokojne pobral domov do Medzibrodia.“

Už nikdy neodmietal nosiť zbrane, pretože vedel, že nimi má chrániť svoju krajinu a rodinu pred zlými ľuďmi. Pochopil však, že škodiť sa dá aj inými spôsobmi, nielen zbraňami.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - HUBA, Peter. Povesti z Oravy II. Prvé vydanie. Dolný Kubín: Janka Hubová, 2010. 72 s. ISBN 9788097017811