Môže sa problémový medveď naučiť vyhýbať ľuďom bez toho, aby musel byť usmrtený? Práve na túto otázku hľadajú odpoveď odborníci zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Zásahového tímu pre medveďa hnedého Fatra a Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. V praxi totiž po prvý raz vyskúšali metódu, ktorá je bežná v Kanade či USA a teraz dostáva šancu aj na Slovensku.

Cieľom takzvanej averzívnej terapie je jednoduchý. Prinútiť medveďa spojiť si blízkosť ľudí a obcí s nepríjemným zážitkom. Odborníci veria, že si tak šelma opäť vytvorí prirodzený rešpekt pred človekom a prestane vyhľadávať ľahko dostupnú potravu v zastavaných oblastiach. O výsledku informovali na webe.

Členovia zásahového tímu Fatra metódu teda aplikovali v apríli na dospelom jedincovi, ktorého monitorovali dva a pol mesiaca. „Problémový medveď opakovanie prenikal do intravilánu obce Kraľovany – časť Rieka a obce Šútovo. Napriek použitiu viacerých preventívnych opatrení nebolo u tohto jedinca možné zmeniť nežiadúci návyk. Z tohto dôvodu sme pristúpili k cielenému odchytu pre nasadenie telemetrického sledovania a aplikáciu averznej terapie,“ informoval Juraj Žiak.

Išlo o približne desať až dvanásťročného dospelého samca vo výbornej kondícii, ktorý vážil 243 kilogramov so šírkou prednej laby 15 centimetrov. Strávil niekoľko hodín v odchytovom zariadení, kde si ešte pred uspáním vytváral negatívnu skúsenosť s miestom. Po veterinárnom vyšetrení dostal GPS obojok, odobrali mu biologické vzorky a označili ho identifikačnými známkami. Najdôležitejšia časť však prišla až po prebudení z narkózy. „Jedinec sa musí prebrať z narkózy do úplného vedomia v odchytovom zariadení, aby si vštepil negatívny zážitok. V prípade, že by bol jedinec prevezený na inú lokalitu, alebo by sa prebral mimo odchytového zriadenia, tento efekt by nenastal, lebo chemická imobilizácia spôsobuje tzv. retrográdnu amnéziu, ktorá je známa tým, že jedincom vymaže krátkodobú pamäť. Medveď by si tak žiaden negatívny zážitok spojený s odchytom a miestom nepamätal,“ vysvetlil MVDr. Molnár.

Zdroj: npvelkafatra.sk/Ing. Slavomír Finďo

Pri tejto metóde použili hlasné zvuky, svetelné efekty, medvedí sprej s kapsaicínom aj gumové projektily, ktorými šelmu sprevádzali pri úteku z odchytového zariadenia. A prvé výsledky sú povzbudivé. Podľa údajov z GPS obojka medveď bezprostredne po zákroku opustil rizikovú lokalitu pri obciach a presunul sa do odľahlejších častí, kde sa zdržiava dodnes. Odborníci budú jeho pohyb monitorovať ešte niekoľko mesiacov, aby zistili, či averzívna terapia priniesla dlhodobý efekt. „Napriek tomu, že tento medveď bol synantropický, dostal druhú šancu,“ skonštatoval vedúci Zásahového tímu Fatra.

Počas príprav na odchyt sa do pasce nečakane chytil aj mladý medveď. Hoci nebol cieľovým jedincom, odborníci využili príležitosť a aplikovali miernejšiu formu averzívnej terapie. Mladého jedinca bez uspania označili farbou, nechali ho prežiť nepríjemný zážitok a pri vypustení ho odplašili medvedím sprejom a nesmrtiacimi gumovými strelami. GPS obojok mu nenasadili, pretože ešte rastie.

Nové telemetrické obojky pritom dokážu oveľa viac než len zaznamenávať polohu. Sú vybavené kamerami, ktoré v pravidelných intervaloch odosielajú krátke videá. Vedci tak získavajú cenné údaje o správaní problémových jedincov aj o tom, či ich správanie terapia skutočne mení.