Ako Tlačovú agentúru Slovenskej republiky informovala hovorkyňa mesta Romana Nemcová, bola to prvá spoločná aktivita mikulášskej samosprávy a Inštitútu pre pasívne domy.

„Plaváreň je posledným mestským športoviskom, ktoré čaká na rekonštrukciu. Aktívne ju pripravujeme a okrem fotovoltiky uvažujeme aj o geotermálnej energii. Na vykurovanie by sme využili teplo zo zeme, nie z vody. V blízkej budúcnosti musíme zrekonštruovať aj Župný dom, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Počas diskusného klubu sme sa bližšie pozreli na podobný koncept obnovy Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, možno sa vydáme rovnakým smerom. Žijeme v krásnom prostredí, ktoré si musíme chrániť. Preto máme snahu v duchu hesla Mysli globálne, konaj lokálne neustále prispievať k ochrane klímy a k udržateľnému ekologickému rozvoju,“ uviedol Blcháč.

V metropole Liptova pripravujú aj ďalšie strategické projekty - výstavbu mestskej štvrte Nové Čemice, prekládku železničnej trate, nový územný plán a snažia sa aj o oživenie centrálnej mestskej zóny. V pláne majú rozšírenie siete cyklochodníkov a cyklotrás či nákup ekologických autobusov.

„Budovy sú začiatkom procesu rozvoja mesta udržateľným smerom. S mestom budeme mať ešte niekoľko workshopov a naším cieľom je poradiť, ako by mohlo čo najefektívnejšie obnoviť jednotlivé budovy. Zaujímavá diskusia vznikla okolo novovznikajúcej štvrte, tu je tiež veľmi dobrý priestor o usmernenie hneď na počiatku. Myslíme si, že vieme prispieť k správnemu naštartovaniu procesov,“ uviedla riaditeľka Inštitútu pre pasívne domy Ľubica Šimkovicová.

Mesto v ostatných rokoch zrealizovalo viacero projektov zameraných na ekológiu a zníženie spotreby energií. Medzi významné patrila zásadná rekonštrukcia budovy mestského úradu s osadením 88 solárnych panelov, vďaka čomu radnica šetrí tretinu nákladov na energie. Na konci projektu bol mikulášsky úrad energeticky najefektívnejšou verejnou budovou na Slovensku.

„Tiež sme dali vypracovať nízkouhlíkovú stratégiu mesta a postupne spracovávame energetické audity mestských objektov, zrealizovali sme dažďové záhrady pri školách, nainštalovali zelené steny, vybudovali sme separačnú halu s dotrieďovacou linkou a na zmeny klímy sa snažíme reagovať aj vysádzaním vhodnej zelene,“ doplnil primátor.

Diskusná platforma priniesla predstaviteľom mesta nové podnety od laickej aj odbornej verejnosti a tiež inšpiratívne riešenia z iných slovenských a zahraničných miest. Spolupráca s Inštitútom pre pasívne domy bude pokračovať aj v ďalších týždňoch a mesiacoch.