Cieľ nášho dnešného výletu je situovaný na najsevernejšom výbežku Súľovských vrchov nad obcou Hričovské Podhradie. Zo Žiliny sa tam po starej ceste do Bytče dostanete za 15 minút. Hričovské Podhradie je malá obec, v ktorej žije približne 350 obyvateľov. História obce sa odvíja od najstaršieho historického objektu, a to hradu, ktorý bol na tunajšom brale vystavaný v priebehu 13. storočia.

K hradu sa z obce dostanete pomerne jednoducho. Z hlavného ťahu odbočíte do Hričovského Podhradia, pôjdete po miestnej komunikácii približne jeden kilometer, kým si po pravej strane nevšimnete navigačné tabule. Tie vás nasmerujú doprava. Auto môžete nechať na parkovisku pred bývalým pohostinstvom, ktoré je momentálne v prestavbe. Oproti cez cestu je budova starej školy, tiež miestny historický objekt.

Vystupujeme z auta, pred nami sa v diaľke na kopci črtá silueta Hričovského hradu. Pokračujeme po miestnej komunikácii a sledujeme červenú značku. Po cca 300 metroch odbáčame pri rodinnom dome doľava, odkiaľ ku hradu postupujeme už po lesnej ceste. Tá sa vinie mierne dohora, pripravte sa, že sa trochu zadýchate. Cestu nahor nám spríjemňujú jarné kvietky – zvončeky, ktoré okolo chodníka vytvorili kvetinový koberec.

Červená značka nás vedie cez lúku a odtiaľ plynulo do lesa, kde narážame na prvé tabule náučného chodníka. Ten bol pod hradom vybudovaný v roku 2013 a pozostáva z 20 vyrezávaných tabúľ. Z nich sa dozvedáme zaujímavé informácie nielen o histórii tunajšieho územia a hrade samotnom, ale aj o miestnej faune a flóre. Napríklad aj to, že v chotári obce Hričovské Podhradie sa nachádza niekoľko archeologických lokalít z obdobia od staršej doby železnej po slovanské obdobie (Skalka, Podoknie, Mikov kopec, Komíny...).

Prechádzame popri jednotlivých tabuliach, ktoré nás sprevádzajú cez les až na hradný kopec. Výstup je v niektorých častiach fyzicky náročný, tešia nás však pohľady na okolité skalné útvary. Čoskoro sa už pred nami začínajú ukazovať prvé hradné fragmenty. Sme v cieli! Na hrad sme z obce vyšli približne za pol hodiny.

História hradu sa na tomto mieste začala odvíjať v polovici 13. storočia. Murovanú pevnosť tu dal medzi rokmi 1254-1265 postaviť magister Toluš. Keďže zomrel bezdetný, vtedajší panovník daroval hrad jeho synovcovi, kráľovskému podkancelárovi Mikulášovi. Hrad v jeho vlastníctve dlho nezostal, v roku 1278 predal Mikuláš celé panstvo aj so služobníctvom Mikovi, ktorý zastupoval svojho bratranca Bytera. Na konci 13. storočia sa Hričova zmocnilo vojsko Matúša Čáka Trenčianskeho, v jeho rukách zostal hrad až do jeho smrti, teda približne dve desaťročia. V roku 1321 vrátil kráľ Hričov rodine Byterovej.

Malý, ale nedobytný

Hričovský hrad patril medzi menšie stredoveké stavby. Rozlohu hradu obmedzovali rozmery pomerne malého a členitého brala, ktoré však objektu poskytovalo prirodzenú ochranu, a to vďaka strmým útesom. Stavba pozostávala z troch hlavných častí, z hradného jadra, prvého a druhého predhradia. Hradné jadro tvorili štyri paláce- horný (najstaršia časť), zadný (najzachovalejšia časť), stredný (kompletne zaniknutá časť) a predný palác.

Do hradnej zrúcaniny vstupujeme cez prvé predhradie. V tejto časti narazíme na kopu kamenia a vrecia piesku, ktoré tu naviezli dobrovoľníci zo združenia na záchranu hradu. Z tabúľ sa dozvedáme, že materiál je potrebné vyniesť do vyšších častí hradu a každá pomoc sa ráta. Samozrejme, výzvy sa chopíme a do cesty si pribalíme aj nejaký ten náklad.

Z prvého predhradia plynule prechádzame do druhého, z ktorého sa do dnešných čias zachovali pozostatky z druhej vstupnej brány, ktorá bola murovaná a rožnej veže. V tejto časti je situovaná aj hradná cisterna.

Keď sa na hrad pozriete z tohto miesta, pred vami sa do výšky vypína stena predného paláca. Ozajstné prekvapenie vás však čaká práve za ním, kde sa hrad rozpína do oveľa väčších rozmerov, ako sa javí z predhradia. Do predného paláca vstupujeme po drevenom schodisku, ktoré tu združenie vybudovalo pred cca 8 rokmi, a tak zjednodušilo prístup do horných častí pevnosti.

Zachránená pamiatka

Stúpame po schodisku, po pravej strane obdivujeme objekt rožnej veže, ktorá vďaka obetavej práci dobrovoľníkov doslova vstáva z popola. Za nami je posledný schod a vstupujeme do priestorov predného paláca. Tu má združenie svoje zázemie, skladuje materiál a pracovné náradie. Aj tu možno obdivovať stovky hodín dobrovoľníckej práce.

Z predného paláca sa pomaly presúvame cez „priestory“ stredného paláca, ktorý kompletne zanikol a v súčasnosti slúži hlavne ako prechod do vyšších častí hradu a aj ako vyhliadka do okolia. Z jeho múrov sa zachovala len časť obvodovej steny a spoločné steny s predným a zadným palácom. Aj v tejto časti dobrovoľníci usilovne pracujú. Obvodovú stenu stredného paláca opravujú od roku 2019, ide pritom o najrozsiahlejšie stavebné práce na hrade.

V pláne má združenie dostavať časť zaniknutej obvodovej hradby práve tam, kde sa nachádza strmá roklina a dochádza k zosuvom pôdy. V ďalekej budúcnosti tu plánujú vytvoriť bezpečný terasovitý priestor, kde budú môcť napríklad organizovať menšie kultúrne podujatia.

Tu sa pripravte na menší adrenalínový zážitok... Ak sa budete chcieť dostať do najhornejších častí hradu, budete musieť vyliezť po skobách natlčených do skaly. V tomto momente sa dostávame do najlepšie zachovanej stavby Hričova a to do zadného paláca. Hoci hmotou ide o najviac nedotknutý objekt na hrade, donedávna bol zároveň aj najohrozenejší množstvom trhlín a výpadkov.

Od roku 2017 je najväčšou prioritou združenia práve jeho záchrana, ktorá každým rokom napreduje. Podarilo sa napríklad obnoviť severné a západné okná, vymurovať chýbajúce parapety, zamurovať výpadky a praskliny v ich blízkosti, obnoviť klenby a nadstaviť časť koruny nad oknami. Do severnej steny vložili dubové trámy, ktoré naznačujú úroveň stropu nadzemného podlažia.

Nelegálna mincovňa

Obdivujeme majestátnu stavbu, ktorá je na hradnom brale najlepšie viditeľná práve z obce a presúvame sa do najvyššej a zároveň najstaršej časti hradu, do horného paláca. V objekte sa dodnes zachovala posledná miestnosť s valenou klenbou, ktorú dobrovoľníci zakonzervovali v roku 2012. V tomto roku sa chcú zamerať na obnovu ďalšej časti tejto klenby a obvodovej steny miestnosti, o ktorej predpokladajú, že to mohla byť hradná kaplnka.

Práve na tomto mieste sa počas archeologického výskumu v roku 2015 našlo množstvo mincí a polotovarov na razbu mincí, čím sa potvrdilo podozrenie, že na hrade kedysi fungovala falšovateľská dielňa. Nájdené mince pochádzali najmä z obdobia 15. storočia. Na tomto mieste sa nachádza aj vyhliadková plošina, ktorá ponúka široké a ďaleké výhľady do okolia. Posedieť môžete na drevených lavičkách, ktoré tu osadili dobrovoľníci zo združenia.

Pomaly sa presúvame naspäť a zamýšľame sa nad osudom tejto monumentálnej stredovekej pamiatky. Ako sme sa ďalej dočítali z histórie objektu, počas ďalších storočí sa na hrade prestriedalo niekoľko majiteľov, pričom hrad niekoľkokrát prešiel z kráľovského područia do šľachtického. Najznámejšími majiteľmi hradu boli bratia Podmanickí, ktorí mali povesť lúpežných rytierov a práve počas ich „vlády“ sa na hrade falšovali peniaze.

Sklad obilnín a väzenie

Po smrti Rafaela Podmanického sa hrad mal stať majetkom bratov Thurzovcov. Tí však nestihli zložiť požadovanú sumu za panstvo, a tak hrad získala do vlastníctva vdova po Gašparovi Horváthovi Jana Likarka. Vdova sa na hrade zdržala len do času, kým sa nedokončila prestavba kaštieľa v Bytči a následne sa presťahovala tam. Od tohto momentu už Hričov neslúžil ani ako dočasné sídlo jeho majiteľov, bolo to v období druhej polovice 16. storočia.

Neskôr hrad získal do vlastníctva František Thurzo, ten ho však už vôbec nevyužíval na obytné účely. Pevnosť slúžila už len ako sklad obilnín, väzenie a obydlie pre správcov a zamestnancov. V druhej polovici 17. storočia hrad opäť zmenil majiteľa – rod Esterházy, ten však už o hrad nejavil žiadny záujem a ani neinvestoval do jeho opráv. Z tohto obdobia pochádza aj najstarší dochovaný „záber“ hradu, a to medirytina holandského umelca J. Nypoorta z roku 1686. Obraz prezrádza, že hrad stojaci na stále nezalesnenom vŕšku bol v tomto období ešte pomerne zachovalý. Na kresbe vidieť 32 okien.

V 18. storočí sa už pomaly a isto menil na zrúcaninu. Jeho smutný osud sa podarilo zvrátiť až po založení Združenia priateľov Hričovského hradu v roku 2010. Dobrovoľníci najprv hrad očistili od náletovej dreviny a vegetácie a v roku 2012 začali s prvými konzervačnými a archeologickými prácami. Ich zanietenosť a oddanosť je naozaj obdivuhodná! Za 15 rokov usilovnej práce vytvorili z bezútešnej zrúcaniny, ktorá by za pár rokov možno úplne zanikla, udržiavaný historický objekt s budúcnosťou.

Hradné jaskyne

Z hradu do dediny schádzame po okružnej trase, ktorá nás privedie k ďalšej historickej oblasti, a to k trom menším jaskyniam, ktoré sa nachádzajú priamo pod hradom. Dve jaskyne majú chodbovitý tvar, pričom jedna z nich je čiastočne prepadnutá. V jaskyniach sa našlo niekoľko vzácnych predmetov, napríklad železné kliešte, ktoré mohli patriť do obdobia púchovskej kultúry.

Nájdený artefakt v roku 1961 – železné kliešte bol prvým nálezom tohto druhu na severnom Slovensku a stal sa súčasťou expozície Púchovskej kultúry v Púchove. V jaskyniach sa tiež našli črepy stredovekej a novovekej keramiky. Najväčšia jaskyňa má po bokoch vytesané schody. Ako sa ďalej uvádza na náučnej tabuli v blízkosti jaskýň, jaskyne boli v minulosti prehlbované miestnym občanom a pravdepodobne sa využívali už v praveku.

Očarení dlhou a bohatou históriou tohto miesta sa po lesnej cestičke vraciame späť do dediny, kde sa k autu môžeme dostať viacerými trasami. Buď po lúke, kde sa napojíme na trasu, ktorou sme prichádzali na hrad alebo po miestnej komunikácii, ktorá ústi do obytnej časti.

V dedine sa ešte zastavíme pri Kaplnke Božieho milosrdenstva, ktorú si pravdepodobne všimnete, keď budete schádzať dole z hradu. Nás táto stavbička veľmi zaujala, preto sme sa rozhodli spestriť si náš výlet aj o túto zastávku. O kaplnku sa miestni pekne starajú, odporúčame tam zájsť.

Duchovia na hrade?

A na záver... Čo by to bol za hrad bez tajomného príbehu, ktorý prežil až do dnešných čias? Povesť Hričovského hradu sa spája so skalou nachádzajúcou sa priamo pod hradom (v časti medzi predným a stredným palácom). Hovorí sa jej Kamenný mních. Prečo? Ide vraj o mnícha, ktorý na tomto mieste kedysi skamenel.

Povesť zachádza do obdobia, kedy mala hrad vo vlastníctve starnúca vdova po Gašparovi. Tá neodolala čaru majiteľovi susedného hradu Lietava, Františkovi Thurzovi, ktorý si uzurpoval na Hričovské panstvo. Avšak v poslednej chvíli sa spamätala, svadbu zrušila a ponúkla Thurzovi adoptívne materstvo s dedičným právom.

Novopečený synáčik sa však čoskoro ukázal v pravom svetle. Keď dosiahol, čo chcel, uvrhol úbohú vdovu do kobky na hrade. Jeden večer zaklopal na hradnú bránu starý mních a žiadal o vypočutie. Mrzutý pán ho však nechal vyhodiť. Mních sa však vyšplhal na skalisko pred hrad a vykrikoval, že Boh vidí zlo, ktoré koná a že ho potrestá. Thurzo dal mnícha uväzniť, zakrátko však mních opäť stál na skale a vykrikoval svoje varovanie. Toto sa opakovalo niekoľkokrát, až kým mních na skale neskamenel.

Pod náporom výčitiek Thurzo vdovu vyslobodil, ale tá čoskoro zomrela. Od tej chvíle sa ujali vlády na hrade duchovia a svojou tajomnou mocou vypudili z hradu všetko živé. Len kamenný mních na skalisku stále stojí a uprene hľadí na hrad...