Slovenské jaskyne prichádzajú o vodu, ktorá bola ešte donedávna ich prirodzenou súčasťou. Podzemné jazerá sa vytrácajú, vodné toky slabnú a miesta, kam sa kedysi jaskyniari dostávali iba na člnoch, dnes môžu preskúmať suchou nohou. Dlhodobé sucho však nepredstavuje len príležitosť na nové objavy. Ohrozuje aj vzácny život ukrytý hlboko pod zemou.

Jaskynné jazerá miznú pred očami

Výrazné zmeny zaznamenali jaskyniari v Demänovskej doline. V Jazernej jaskyni sa nachádzalo približne sto metrov dlhé jazero, ktoré dosahovalo hĺbku takmer dva metre. Na jeho prekonanie potrebovali člny. Dnes je však úplne bez vody.

Ako pre televíziu Markízatn uviedol Pavel Herich zo Správy slovenských jaskýň, v jazere už nezostala ani kvapka. Ústup vody dokonca umožnil jaskyniarom vyhotoviť jeho 3D sken a zdokumentovať priestory, ktoré boli predtým zatopené.

Nejde pritom o ojedinelý prípad. V ďalších častiach Demänovskej doliny klesla hladina podzemnej vody o dva až tri metre. Niektoré vodné toky úplne vyschli a prietoky ďalších sa podľa odhadov znížili aj niekoľkonásobne.

Sucho sa môže dotknúť aj pitnej vody

Zmeny v podzemí vyvolávajú otázky aj o zásobovaní obyvateľov pitnou vodou. Jaskynné systémy Demänovskej doliny totiž zásobujú až dve tretiny okresu Liptovský Mikuláš.

Dlhodobý nedostatok zrážok sa prejavuje aj na vodných zdrojoch. Ľubomír Nikoli z Liptovskej vodárenskej spoločnosti vysvetlil, že výška hladiny vody sa mení a jej stav závisí od viacerých okolností.

Vodárenská spoločnosť už zaznamenala mierny pokles. Jej generálny riaditeľ Matej Géci však podľa reportáže televízie Markíza uviedol, že pokles o 60 až 70 centimetrov zatiaľ nepovažujú za kritický.

Najväčšie problémy môžu mať obyvatelia podzemných vôd

Zatiaľ čo zásobovanie pitnou vodou nie je podľa vodárov kriticky ohrozené, pre živočíchy žijúce v jaskyniach je situácia oveľa vážnejšia.

Vysychajúce jazerá a podzemné toky znamenajú stratu ich prirodzeného životného priestoru. Problémom je aj zhoršujúca sa kvalita vody. Keď jej ubúda, koncentrácia znečisťujúcich látok môže narastať, pretože do podzemných tokov sa naďalej dostávajú v približne podobnom množstve.

Pavel Herich upozornil, že takýto vývoj predstavuje ďalšiu záťaž pre podzemné biotopy a organizmy, ktoré sú na tieto špecifické podmienky prispôsobené.

Sucho prináša aj príležitosť na nové objavy

Na celej situácii je jeden paradox. To, čo ohrozuje podzemný život a vodné zdroje, zároveň otvára jaskyniarom možnosti, ktoré za bežných okolností nemajú.

Keď voda ustúpi, sprístupnia sa chodby, priestory a časti jaskynných systémov, ktoré bývajú inak zatopené. Odborníci tak môžu preskúmať miesta, kam sa predtým nedostali.

Podobné podmienky pritom sprevádzali aj významnú kapitolu slovenskej speleológie. Ako pripomenul Pavel Herich, objav Demänovskej jaskyne slobody v roku 1921 sa uskutočnil počas obdobia pomerne extrémneho sucha.

Aj dnes sa podľa jaskyniarov črtajú možnosti ďalších objavov. Napriek tomu by však oveľa radšej privítali niekoľkotýždňový mierny a vytrvalý dážď, ktorý by pomohol obnoviť hladiny podzemnej vody.