Miznúci ľad v Demänovskej ľadovej jaskyni priniesol vedcom prekvapivý objav. Po tom, čo sa ľadová výzdoba postupne stratila, objavili sa pod ňou tisíce rokov staré pozostatky, ktoré odhalili dávnu históriu života v tejto oblasti.

Medzi najzaujímavejšie nálezy patrí lebka pravekého medveďa, ktorá bola celé tisícročia ukrytá pod ľadom. Práve tento objav odštartoval rozsiahly výskum, do ktorého sa zapojili vedci z viacerých krajín Európy. O zaujímavosti informovala televízia STVR vo svojej reportáži. Podľa odborníkov boli podobné nálezy objavené aj v jaskyniach v Poľsku.

„Obidva medvede spája to, že boli pochované pod ľadom a boli tam niekoľko tisíc rokov. Po roztopení ľadu sa objavili aj na Slovensku, aj v Poľsku,“ vysvetlil pre STVR poverený riaditeľ Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva Peter Holúbek. Vďaka zachovaným kostiam dokázali vedci zistiť množstvo informácií. Napríklad čo medvede jedli, koľko mali rokov, akú mali hmotnosť alebo ako uhynuli.

Zdroj: Facebook/Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva

„Dozvedeli sme sa napríklad aj to, že hranica lesa bola vyššie ako teraz. Zistili sme, aká vtedy bola klíma. Medveď v Poľsku bola päťročná samica. Nález zo Slovenska bol samec, ktorý uhynul počas zimného spánku,“ vymenovala pre STVR Mária Królová z Tatranského národného parku v Poľsku.

Výsledky výskumu dnes môžu spoznať aj návštevníci. V Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši otvorili novú časť expozície, ktorá predstavuje nálezy a príbeh objavených medvedích lebiek. Súčasťou expozície je aj moderná technológia. Návštevníci si môžu pomocou virtuálnej reality pozrieť miesto nálezu priamo v jaskyni.

Zdroj: Facebook/Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva

Projektová manažérka múzea, Tatiana Biskupovičová, pre STVR uviedla, že pomocou špeciálnych okuliarov sa návštevníci prenesú priamo do jaskyne a uvidia miesto, kde boli lebky objavené. Expozícia ponúka aj interaktívny model vzniku jaskýň. „Voda je najdôležitejšia v rámci tvorby krasových útvarov v podzemí aj na povrchu. Môžeme sa dotknúť obrazovky, príde mráčik, začne z neho pršať a vidíme, ako sa začne voda správať,“ opísala zase geologička múzea, Monika Orvošová.

Na výskume sa podieľal medzinárodný tím vedcov zo Slovenska, Poľska, Nemecka a Litvy. Projekt s hodnotou viac ako 85-tisíc eur bol spolufinancovaný z programu Interreg Poľsko – Slovensko.