Poplatok za rozvoj v Žiline zostáva na úrovni 35 eur za meter štvorcový. Návrh poslanca Denisa Cádera na jeho zníženie mestské zastupiteľstvo neschválilo, hoci diskusia trvala desiatky minút a odhalila rozdielne pohľady na podporu bývania aj na stabilitu mestského rozpočtu.

Cáder predložil návrh nového všeobecne záväzného nariadenia, ktorým chcel od 1. januára 2027 znížiť sadzbu z 35 na 20 eur za meter štvorcový pre všetky kategórie stavieb. Argumentoval tým, že poplatok má byť primeraný a nemá sa stať bariérou rozvoja ani ďalším faktorom zdražovania bývania.

„Bavíme sa o 15 eurách na meter štvorcový a o tom, ako pomôcť rodinám pri stavbách do 300 metrov štvorcových. Keď si dnes mladí ľudia postavia rodinný dom, zaplatia mestu osem až desaťtisíc eur na poplatku za rozvoj a pýtajú sa, čo za to dostanú,“ uviedol.

Podľa neho sa do cien bývania premieta kumulácia nákladov – zvýšená DPH, vyššie úrokové sadzby, rast cien stavebných materiálov aj nové správne poplatky podľa stavebného zákona. Rozdiel 15 eur na meter štvorcový síce nie je rozhodujúci, no v súčte môže podľa neho znamenať tisíce eur navyše pre mladé rodiny.

Tesne pred hlasovaním prišiel s pozmeňujúcim návrhom. Sadzba 20 eur za meter štvorcový sa mala týkať iba stavieb na bývanie, ostatné kategórie – priemyselné, podnikateľské či ostatné stavby – mali zostať na 35 eurách. Vysvetľoval, že zákon neumožňuje rozlišovať medzi fyzickými a právnickými osobami ani podľa veľkosti stavby, preto sa snažil aspoň o rozlíšenie podľa účelu.

Ďalší poslanci však upozorňovali na riziko výpadku príjmov. Poslanec Anton Kozlík namietal, že zníženie by viac pomohlo developerom než samotným rodinám. „Pri 400-tisícovej investícii rodine ušetríme približne dvetisíc eur, ale developerovi pri veľkom projekte státisíce. A nikde nie je napísané, že sa to prejaví v nižšom nájomnom, ktoré je tabuľkové,“ uviedol. Pripomenul, že približne 70 percent výnosu z poplatku za rozvoj pochádza práve z developerských projektov.

Diskusia sa dotkla aj plánovanej masívnej bytovej výstavby v Žiline. Podľa kritikov by zníženie sadzby znamenalo výrazný výpadok zdrojov, ktoré mesto využíva na budovanie infraštruktúry – chodníkov, komunikácií, verejných priestranstiev či detských ihrísk.

Do debaty sa zapojil aj poslanec Karol Čepec. Pripomenul, že historicky sa v Žiline budovali celé štvrte bez základnej infraštruktúry a tlak na jej dobudovanie zostával na pleciach samosprávy. Zároveň však uviedol, že dnes je situácia iná a developeri bežne budujú prístupové komunikácie či ihriská a odovzdávajú ich mestu. Poukázal aj na širší kontext bytovej krízy v Európe a na to, že štát prijíma opatrenia na podporu dostupnejšieho bývania.

Primátor Peter Fiabáne spolu s vedením mestského úradu upozornil, že návrh bol upravený krátko pred hlasovaním a mesto nemá k dispozícii presnú analýzu dopadov na rozpočet. Prednosta úradu Martin Maruška zdôraznil, že poplatok za rozvoj je jedným z mála vlastných príjmov samosprávy popri podielových daniach, dani z nehnuteľnosti a parkovacej politike.

„Tieto peniaze sú určené na infraštruktúrne projekty v mestských častiach. Ak si ich znížime, musíme rátať s tým, že niektoré investície nebude možné realizovať,“ zaznelo na rokovaní.

Zaznela aj výzva, aby sa o prípadnej zmene sadzby viedla širšia odborná diskusia a aby sa k nej mesto vrátilo neskôr, keď budú známe dopady konsolidácie verejných financií.

Mesto pritom v posledných rokoch zaznamenalo výrazný rast výberu poplatku za rozvoj. Kým v roku 2023 predstavoval príjem približne 13-tisíc eur, v roku 2024 to bolo viac ako 78-tisíc eur a v roku 2025 takmer 187-tisíc eur. Spolu tak mesto vybralo takmer 279-tisíc eur.

Ani pôvodný návrh na plošné zníženie na 20 eur za meter štvorcový, ani jeho pozmeňujúca verzia len pre stavby na bývanie napokon nezískali podporu väčšiny poslancov. V Žiline tak aj naďalej platí jednotná sadzba 35 eur za meter štvorcový pre všetky kategórie stavieb.