Milí čitatelia,

čím som staršia, tým jasnejšie si uvedomujem, čo je skutočnou hodnotou Vianoc. Nie sú to darčeky, ani dokonale prestretý stôl. Je to čas. Čas strávený s rodinou, so svojimi blízkymi, v pokoji, bez zhonu. Čas, keď môžeme spomaliť, vypnúť telefóny, odložiť povinnosti a byť len tak – spolu. V týchto chvíľach sa totiž rodí to, čo si nesieme so sebou celý rok: pocit, že niekam patríme, že sme milovaní, že sme doma.

A práve v tomto spomalení si možno uvedomíme, ako veľmi nám v každodennom zhone uniká obyčajná ľudská dobrota. Žijeme v časoch, keď sa často necháme opantať prázdnymi slovami, leskom instantných úspechov a hlučným svetom, ktorý nás núti byť neustále v pohybe. Zabúdame sa zastaviť. Zabúdame pochváliť kamarátku, ktorá si po večeroch dorobila školu. Kolegu, ktorý potichu pomáha druhým. Suseda, ktorý sa stará o opusteného psa. A čo je možno najväčšia strata – zabúdame na voľný čas. Na chvíle, keď iba sme. So sebou, s rodinou, s tichom.

Minule som niekde zahliadla veľmi peknú myšlienku: „Vidieť svoje chyby, to je inteligencia. Priznať si ich, to je pokora. Neopakovať ich, to je múdrosť.” V dobe, keď sa často predbiehame v tom, kto má pravdu, kto je hlasnejší, kto má viac lajkov, je táto veta ako tichý maják. Pripomína nám, že skutočná sila človeka nespočíva v dokonalosti, ale v schopnosti rásť. V ochote priznať si, že sme niečo nezvládli, že sme niekoho prehliadli, že sme mohli byť láskavejší. A práve v tejto schopnosti meniť sa k lepšiemu sa ukrýva podstata ľudskej dobroty – nie v bezchybnosti, ale v úsilí byť lepším človekom. Každý deň. Znova a znova.

Možno aj preto je dnes dôležité pripomínať si, že dobro nie je slabosť. Že uznanie úspechu druhého neuberá z nášho vlastného. Že nie je hanbou povedať „oddychujem“ alebo „potrebujem pauzu“. Keď som pred rokom písala štedrovečerný príhovor, hovorila som o pravdovravnosti, lojálnosti a všímavosti – hodnotách, ktoré sú základom nielen novinárskej práce, ale aj medziľudských vzťahov. Dnes by som k nim pridala ešte jednu: schopnosť spomaliť a byť dobrým. K sebe aj k druhým.

Aj preto má pre nás obrovský význam každý jeden moment, ktorý ste nám venovali. Každé kliknutie, každé prečítané slovo, každé zastavenie sa pri článku – to všetko vnímame ako prejav dôvery. V čase, keď sa svet valí vpred a naša pozornosť je roztrieštená medzi stovky podnetov, je pár minút vášho sústredenia tým najvzácnejším, čo môžeme dostať. A my si to úprimne vážime.

Od nového roka sa možno niečo zmení. Možno to bude len jemný posun v tóne, možno nový rytmus medzi riadkami, ktorý si všimnú len tí najvnímavejší. Niektoré veci sa možno usadia inak, iné zostanú tam, kde majú byť. Čo však ostáva nemenné, je naša vnútorná istota, že správy majú zmysel len vtedy, keď sú pravdivé, overené a podané s rešpektom k človeku. A je to napokon vždy na vás – čitateľoch, ktorí rozhodujete, čo má hodnotu. Veríme, že aj naďalej budete stáť pri spravodajstve, ktoré si ctí dôveru a pravdu. Lebo aj v dnešnom svete má poctivá žurnalistika, chvalabohu, stále svoje miesto.

Prajem vám pokojné sviatky, iskru, ktorá nezhasína ani v tme, a odvahu byť dobrými. Aj keď to nie je vždy jednoduché.

S úctou a vďakou,

Juliana Krčulová

šéfredaktorka spravodajského portálu Žilina SP21