Teplé jarné dni, slnko a teploty okolo 25 stupňov. Nič nenasvedčovalo tomu, že Slovensko o pár dní zasiahne jedna z najväčších májových kalamít v histórii. Práve Žilinský kraj patril medzi najviac postihnuté oblasti.

Televízia Markíza vo svojej reportáži informovala, že presne pred 70 rokmi medzi 9. a 11. májom 1953 prišlo prudké ochladenie, ktoré prinieslo silné mrazy a následne aj sneženie. Do strednej Európy vtedy prenikol arktický vzduch zo Sibíri a počasie sa doslova obrátilo naruby. V Žiline meteorológovia namerali - 3 stupne Celzia, v Čadci dokonca - 7,5. Mrazy spôsobili obrovské škody na ovocných stromoch, viniči aj poľnohospodárskych plodinách. To najhoršie však ešte len prišlo.

„Zatiaľ čo jarné mrazy nie sú a taká veľká rarita, to čo nasledovalo potom prakticky nemá obdobu. Nasledujúci deň sa nad Československom vytvorila tlaková níž, ktorá sa prejavila najmä vo vyšších vrstvách atmosféry a spôsobila snehovú kalamitu. Snežilo prakticky na celom území,“ priblížila Markíza.

Snežilo prakticky všade, no najkritickejšia situácia bola práve na severe Slovenska. Na Kysuciach, Orave, Považí a v okolí Žiliny. V nižších polohách napadlo približne 10 centimetrov snehu, v podhorských oblastiach 20 až 35 centimetrov a na hrebeňoch Malej Fatry dokonca až pol metra. Rekordné hodnoty hlásili Blatnica a Rajecká Lesná, kde bolo viac snehu než počas celej predchádzajúcej zimy.

Ťažký mokrý sneh lámal stromy, prerušoval elektrické vedenia a komplikoval dopravu. Obyvatelia regiónu sledovali zasnežené cesty a dediny v čase, keď už mali dávno rozkvitnuté záhrady. Chladné počasie trvalo až do polovice mája. Potom prišiel prudký obrat a teploty opäť vystúpili nad letných 25 stupňov. Májové sneženie z roku 1953 sa však dodnes považuje za jednu z najväčších teplotných anomálií, aké Slovensko zažilo.