Nie každý človek, ktorý zmení svoje okolie k lepšiemu, stojí v centre pozornosti. Niekto roky učí mladých ľudí spoznávať históriu, iný chráni prírodné bohatstvo, zachytáva svet objektívom kamery alebo sa stará o to, aby historické budovy nestratili svoju hodnotu. A sú aj takí, ktorí venujú svoj život ľuďom, od ktorých sa ostatní často odvracajú.

Práve takýmto osobnostiam patrilo slávnostné oceňovanie mesta Žilina. Primátor Peter Fiabáne odovzdal ocenenia šiestim laureátom za ich prínos v oblasti vzdelávania, ochrany prírody, kultúry, architektúry, pamiatkovej starostlivosti a sociálnej práce.

Štyri ocenenia udelili in memoriam. Za zosnulých laureátov ich prevzali rodinní príslušníci a zástupkyne rehoľnej kongregácie.

„Človek môže mať veľké vedomosti, talent či schopnosti, no skutočnú hodnotu získavajú až vtedy, keď ich využíva v prospech druhých,“ povedal primátor Peter Fiabáne. Vyzdvihol, že ocenených spája práca, ktorou prekročili hranice vlastného povolania a urobili viac, než sa od nich očakávalo.

Učiteľka, ktorá vedie študentov k príbehom minulosti

Čestné občianstvo mesta Žilina získala PhDr. Alica Virdzeková, učiteľka Gymnázia na Varšavskej ulici. Od roku 2000 vedie študentov nielen k poznávaniu histórie, ale aj k objavovaniu príbehov ľudí a miest, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.

So svojimi žiakmi pripravuje projekty o žilinských osobnostiach a kultúrnych pamiatkach. Osobitne sa venuje holokaustu a osudom ľudí prenasledovaných totalitnými režimami. Organizuje spomienkové podujatie Nezabudnutí susedia a zapája študentov do projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom.

Za 14 rokov konzultovala 98 študentských prác. Jej úsilie ocenili aj na celoštátnej úrovni. V roku 2010 získala Veľkú medailu sv. Gorazda a v roku 2024 sa stala laureátkou ocenenia Slovenka roka v kategórii podpora mladých talentov.

Jej príbeh pripomína, že vzdelávanie nie je len o učebniciach a známkach. Je aj o schopnosti porozumieť minulosti a odovzdávať jej posolstvo ďalším generáciám.

Vedec, ktorý sa zaslúžil o ochranu prírodného dedičstva

Čestné občianstvo mesta udelili in memoriam aj profesorovi Ivanovi Vološčukovi, významnému odborníkovi na ochranu prírody. Jeho meno sa spája s Tatrami, Malou Fatrou aj s ochranou karpatských pralesov.

V roku 1990 sa stal riaditeľom Tatranského národného parku. Bol jednou z kľúčových osobností nominačného projektu, vďaka ktorému sa Karpatské bukové pralesy v roku 2007 dostali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Popri práci v ochrane prírody pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg a dekan Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Za svoj prínos ochrane prírody získal v roku 1993 Zlatú medailu Svetového fondu na ochranu prírody.

Ocenenie zaňho prevzal syn Ivan Vološčuk mladší. Uznanie mesta tak patrí človeku, ktorého odborná práca pomohla chrániť prírodné hodnoty presahujúce hranice jedného regiónu.

Stovky filmov, ktoré uchovávajú aj starú Žilinu

Cenu mesta Žilina získal in memoriam Slavomír Chmela, všestranná osobnosť, ktorá spojila horolezectvo, jaskyniarstvo, fotografiu a dokumentárnu tvorbu.

Do Žiliny prišiel v roku 1954. Venoval sa spoločenskému tancu, organizoval horolezecké expedície a objavoval jaskyne v rôznych krajinách. Svoje zážitky zachytával aj kamerou.

Od roku 1978 nakrútil viac ako 400 dokumentárnych, reportážnych a odborných filmov. Za svoju tvorbu získal 161 ocenení vrátane dvoch zlatých medailí medzinárodnej organizácie neprofesionálneho filmu UNICA.

Dôležitou súčasťou jeho práce bolo aj fotografovanie Žiliny. Jeho zábery dokumentujú život obyvateľov a premeny mesta. Časť tejto tvorby sa nachádza v Štátnom archíve v Žiline a v Rosenfeldovom paláci.

Chmela zomrel v januári 2021. Cenu mesta zaňho prevzala dcéra Oľga Piroháčová Chmelová.

Architekt, ktorý zanechal stopu v podobe stavieb

Ďalším laureátom Ceny mesta Žilina sa stal in memoriam Ing. arch. Stanislav Toman. Väčšinu svojho profesionálneho života spojil so Žilinou a jeho tvorba ovplyvnila podobu viacerých slovenských miest.

Viac ako 30 rokov pôsobil v žilinskom Stavprojekte. Neskôr založil architektonický ateliér so synom Róbertom. K jeho významným dielam patrí Hotel Slovakia v Žiline, na ktorého návrhu pracoval spolu s architektmi Ottom Sedlákom a Gabrielou Cimmermannovou.

Podieľal sa aj na urbanistických riešeniach a dlhé roky pôsobil v komisii mestského zastupiteľstva zameranej na územné plánovanie a výstavbu. V roku 2021 mu udelili Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo.

Zomrel v roku 2022. Ocenenie za jeho prínos architektúre a rozvoju mesta prevzal syn Róbert Toman.

Zdroj: Facebook/Útvar hlavného architekta Žilina

Obnovuje pamiatky, ktoré rozprávajú príbehy generácií

Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Žilina získal Mgr. Vladimír Majtan, odborník z Krajského pamiatkového úradu Žilina, ktorý sa viac ako dve desaťročia venuje pamiatkovej starostlivosti.

Jeho práca sa spája s obnovou viacerých významných žilinských pamiatok vrátane Novej synagógy, Rosenfeldovho paláca, Katedrály Najsvätejšej Trojice či Kostola Obrátenia sv. Pavla na Mariánskom námestí.

Pri ochrane historických budov rozhodujú odborné znalosti aj cit pre detail. Cieľom nie je iba opraviť starú stavbu, ale zachovať jej hodnotu pre ľudí, ktorí prídu po nás.

Majtan sa podieľal aj na obnove pamiatok mimo Žiliny, napríklad Oravského hradu či Kaštieľa Kunerad. Za rekonštrukciu Rosenfeldovho paláca získal čestné uznanie v súťaži Kultúrna pamiatka roka FÉNIX.

Ocenenie mesta je uznaním práce, ktorá pomáha zachovávať historickú tvár Žiliny a jej okolia.

Sestra Paola pomáhala ľuďom, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti

Cenu primátora mesta Žilina udelili in memoriam Ceferine del Valle Bordón, známej ako sestra Paola. Pochádzala z Argentíny, no 15 rokov svojho života spojila so Žilinou, kde pomáhala ľuďom v núdzi.

Pôsobila v Diecéznej charite a v Dome charity sv. Vincenta. Angažovala sa pri budovaní nocľahárne pre ženy a venovala sa ľuďom, ktorí potrebovali pomoc v dennom centre, nocľahárni aj priamo v uliciach mesta.

Jej služba pokračovala aj po odchode zo Žiliny. V Bratislave pracovala s predajcami časopisu Nota Bene, ktorých podporovala v teréne.

V lete 2025 vážne ochorela. Zomrela 11. septembra toho istého roka vo veku 49 rokov. Ľudia, ktorí ju poznali, si ju pamätajú ako láskavú a obetavú ženu, ktorá myslela na druhých aj počas vlastnej choroby.

Cenu za sestru Paolu prevzali zástupkyne Kongregácie sestier Panny Márie Útechy Mari Carmen Alfonso a Mária Ševčíková.

Jej životný príbeh pripomína, že pomoc nemusí byť veľkým gestom, aby mala obrovský význam. Niekedy sa začína tým, že človek neprehliadne niekoho, koho ostatní obchádzajú.

Poďakovanie za prácu, ktorá presahuje jeden život

Mesto Žilina oceňuje výnimočné osobnosti od roku 1995. Návrhy môže podávať verejnosť a o laureátoch jednotlivých ocenení sa rozhoduje na základe stanoveného procesu, do ktorého vstupujú odborná porota, komisia a mestské zastupiteľstvo. O Cene primátora rozhoduje primátor.

Tohtoročná šestica laureátov ukazuje, aké rozdielne podoby môže mať prínos pre mesto. Vzdelávanie, ochrana prírody, dokumentovanie minulosti, architektúra, starostlivosť o pamiatky aj sociálna práca majú spoločné to, že ich výsledky zostávajú súčasťou života ďalších ľudí.

Štyria laureáti si už poďakovanie nemohli prevziať osobne. Ich práca však zostala zachovaná v podobe vedomostí odovzdaných študentom, zachránených prírodných hodnôt, filmov, stavieb a pomoci ľuďom, ktorí ju potrebovali.

Ocenenie je poďakovaním za to, čo títo ľudia urobili pre Žilinu a jej obyvateľov. A zároveň pripomienkou, že skutočný význam práce sa často ukáže až vtedy, keď sa na jej výsledky pozerajú ďalšie generácie.