Už 1. a 2. októbra sa vo Vzdelávacom stredisku KIA Slovakia v Žiline uskutoční 27. ročník Národného fóra produktivity. Tohtoročnou témou bude NextGen Productivity – produktivita novej generácie. Rozprávali sme sa preto o tom, čo dnes produktivita znamená, prečo firmy potrebujú viac než len nakúpiť nové technológie a ako môže umelá inteligencia zmeniť slovenský priemysel.

Od roku 1998 ste spojení so Slovenským centrom produktivity. Ako ste sa k nemu vlastne dostali?

• V roku 1998 som prišiel do kontaktu s profesorom Milanom Gregorom, ktorý v tom čase spolu s profesorom Jánom Košturiakom a profesorom Branislavom Mičetom založil Slovenské centrum produktivity (SLCP). Odbor v ktorom vedecky pôsobím, priemyselné inžinierstvo, je úzko spätý s priemyslom, organizáciou práce a inováciami. Výstupy nášho výskumu úzko súvisia so zlepšovaním výkonnosti a produktivity podnikov. Ja som pri štarte SLCP pôsobil ako študent na Žilinskej univerzite a už od začiatku som sa zapájal do aktivít SLCP.

Ako študent som sa vďaka SLCP dostal do množstva podnikov a firiem. Po škole som pokračoval na doktorandskom štúdiu a postupne sa moje pôsobenie rozvíjalo až do dnešnej podoby. Mojím hlavným pôsobiskom je Žilinská univerzita a zároveň už od 1. júna, po určitej prestávke, pôsobím ako predseda správnej rady Slovenského centra produktivity.

Prešiel som v centre rôznymi pozíciami. V SLCP sme robili množstvo projektov a vďaka tomu som sa dostal do mnohých firiem, a riešil som ich konkrétne problémy. To významne podporilo môj odborný aj vedecký rast a orientovalo môj výskum do oblasti budúcich výrobných konceptov.

Zdroj: NFP

Čo vlastne Slovenské centrum produktivity robí?

• Slovenské centrum produktivity je združenie právnických osôb, nezisková organizácia, ktorej zakladateľmi boli Žilinská univerzita, Ministerstvo hospodárstva SR a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. SLCP sa po vytvorení stalo rozhodujúcim iniciátorom, ktorý v spolupráci s vládou SR formuloval Národný program zvyšovania produktivity a na Slovensku naštartoval Národné hnutie za zlepšovanie produktivity. V minulosti malo SLCP silnú vzdelávaciu, konzultačnú a projekčnú zložku. Dnes konzultačné a projekčné aktivity prevzali členovia SLCP. Jednou z hlavných aktivít, ktorú SLCP dnes organizuje, je práve Národné fórum produktivity, ktoré sa tento rok uskutoční už po 27. raz.

Čo si vlastne máme predstaviť pod pojmom produktivita?

• Produktivita je hlavným faktorom konkurencieschopnosti podnikov, odvetví či krajín. Veľmi jednoducho možno konkurencieschopnosť podniku chápať ako jeho schopnosť vyrábať a predávať svoje produkty úspešnejšie ako iní konkurenti, a byť pri tom vysoko ziskový.

Produktivita vyjadruje, ako účinne a efektívne podnik dokáže svoje výrobky vyrábať. Je mierou vnútornej výkonnosti podniku a určuje sa ako pomer výstupov a vstupov, ktoré boli spotrebované pri tvorbe produktov a služieb. Na rozdiel od ziskovosti, ktorá má krátkodobý charakter, reprezentuje produktivita dlhodobý koncept. Pretože najvýznamnejším faktorom produktivity bola v minulosti ľudská práca, pri hodnotení produktivity bola najčastejšie posudzovaná práve produktivita práce. V súčasnosti však rýchlo rastie význam a váha ďalších faktorov (kapitál, energie), preto je potrebné hodnotiť produktivitu všetkých faktorov, známu tiež ako celková produktivita. Produktivita je obyčajne vyjadrená v hodnotových jednotkách (peniazoch). Jednoducho možno povedať, že určuje, aký bude celkový výstup podniku, pri určitých vstupných nákladoch a investíciách.

My v SLCP sa na produktivitu pozeráme komplexne. Analyzujeme nielen vývoj produktivity práce, zariadení či materiálov, ale určujeme a hodnotíme celkovú produktivitu podniku.

Ako dokážete zistiť, kde má firma problém?

• Pri hľadaní problematických, úzkych miest v podnikových procesoch využívame pomerové ukazovatele produktivity (technické aj ekonomické). Analýza dlhodobých trendov a aktuálnych hodnôt ukazovateľov produktivity a ich porovnanie s etalónovými hodnotami umožňujú identifikovať kritické oblasti. Porovnanie výsledkov analýzy zároveň umožňuje identifikovať odchýlky od plánovaných hodnôt. Čím väčšie odchýlky existujú, tým väčší problém pravdepodobne vo firme existuje. Dôležitou súčasťou takýchto analýz býva aj audit produktivity, v rámci ktorého zisťujeme, aký systém hodnotenia produktivity podnik využíva a zároveň hĺbkovo analyzujeme rozhodujúce podnikové procesy. Pri analýze využívame vlastné systémy hodnotenia produktivity RAP a PROFIN, ktoré umožňujú tzv. rozklady ukazovateľov a podporujú hľadanie koreňových príčin problémov. Na základe zistení a výsledkov analýzy následne formulujeme programy zlepšovania produktivity a v spolupráci s partnermi pomáhame podnikom zlepšovať ich produktivitu a konkurencieschopnosť. Významnou súčasťou takýchto projektov je aj hodnotenie stavu zavádzania a využívania digitálnych technológií v podniku, a v poslednom období tiež miera v akej podnik využívaj prostriedky umelej inteligencie. Produktivita je iba jedným z ukazovateľov širšieho balíka faktorov. Dôležité je pozerať sa na firmu ako na celok a sledovať, ako spolu súvisia jednotlivé procesy a ukazovatele.

Zdroj: NFP

Pomáhate teda firmám nastaviť ich procesy tak, aby boli produktívnejšie?

• Presne to býva cieľom realizovaných projektov. Začíname rýchlou analýzou, pokračujeme hĺbkovým auditom, na základe jeho výsledkov formulujeme projekty zlepšovania produktivity. Konkrétne projekty zlepšovania dnes realizujú členovia SLCP, ktorí svoje aktivity zameriavajú na vybrané oblasti zlepšovania produktivity. Ako príklad môžem uviesť nášho člena, spoločnosť AT Digital, ktorú vedie jeden z našich najvýznamnejších odborníkov na podnikovú logistiku Ing. Radovan Furmann, PhD. Táto spoločnosť dnes rieši komplexné logistické projekty v podnikoch doma aj v zahraničí, pričom úzko spolupracuje s pracoviskom Katedry priemyselného inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline. AT Digital využíva pri riešení projektov vlastný súbor technológií a systémov digitálneho podniku. Veľmi významnú úlohu v realizácií komplexných projektov zohráva spoločnosť exe, a.s., ktorá vyvinula a zavádza množstvo inovatívnych produktov, akými sú napr.: digitálne dvojča logistiky, systém automatickej lokalizácie objektov (RTLS) a pod. Príprave podniku na potrebné zmeny pomáhajú aj vzdelávanie a tréningy, ktoré realizujeme aj priamo v podnikoch.

Tohtoročné Národné fórum produktivity bude mať tému NextGen Productivity. Prečo práve teraz?

Každý ročník má v centre pozornosti produktivitu, ale téma sa prispôsobuje tomu, čo je aktuálne vo svete a čo firmy momentálne riešia. Dnes všetci hovoria o umelej inteligencii, automatizácii, robotizácii a inteligentných výrobných systémoch. Preto sme tohtoročné fórum postavili práve na tejto téme.

NextGen Productivity je označenie budúcej generácie systémov zlepšovania produktivity, nového konceptu zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti, vyvíjaného v spolupráci SLCP a ďalších partnerov. Je reakciou na zmeny prebiehajúce v spoločnosti a priemysle, vo vývoji technológií, procesov a výrobných systémov. Základom nového konceptu sú technologická predvídavosť, schopnosť objavovať a efektívne využívať najnovšie technológie. Centrálnym problémom budúcich podnikov sa stáva úloha človeka v nových výrobných systémoch.

A existuje tu jeden veľmi dôležitý problém. Kúpiť robota dnes nie je problém. Skutočne zvýšiť produktivitu však problém je.

Prečo nestačí kúpiť robota alebo inú modernú technológiu?

• Pretože samotná investícia ešte neznamená automatické zvýšenie produktivity. Firma musí vedieť, ako novú technológiu správne a efektívne integrovať do svojho systému. V SLCP robíme napríklad počítačové simulácie, pomocou ktorých vieme identifikovať, či investícia do konkrétneho zariadenia prinesie očakávaný výsledok. Či sa investícia vráti za rok alebo dva, či zvýši výkon a či zároveň nevytvorí niekde v iných procesoch úzke miesto. Práve moderné technológie a počítačové simulácie nám umožňujú takéto veci predvídať a hodnotiť riziká ešte pred samotnou investíciou.

Využívate tieto postupy aj na Žilinskej univerzite?

• Žilinská univerzita je vedeckou inštitúciou, základňou, bázou, z ktorej vďaka dlhoročnej spolupráci stále čerpáme najnovšie poznatky a súčasne, na základe našich skúsenosti v priemysle vytvárame pre univerzitu spätnú väzbu. Najsilnejšiu a dlhodobú spoluprácu máme so Strojníckou fakultou a jej Katedrou priemyselného inžinierstva (KPI). Toto pracovisko bolo prvým pracoviskom v strednej Európe, ktoré začalo s výskumom a aplikáciami digitálnych technológií, hlavne pre automobilový priemysel. Na KPI bol napr. realizovaný výskum nového konceptu podnikov budúcnosti, využívajúcich tzv. kompetenčné ostrovy a rekonfigurovateľné výrobné systémy. Čo sa dá, to robíme v laboratóriách Žilinskej univerzity v rámci výskumných projektov alebo podnikateľskej činnosti. Zároveň s univerzitou úzko spolupracujeme na riešení výskumných projektov, ktoré sú financované priamo firmami. Riešime spolu aj projekty na komerčnej báze.

Vzájomnú spoluprácu rozširujeme. Priemysel je hladný hlavne po výsledkoch výskumu, realizovaného na Žilinskej univerzite. Veľmi úzko kooperujeme a spoločne riešime reálne problémy podnikov. SLCP je nezisková organizácia a rieši najmä metodickú a projektovú stránku. Samotnú realizáciu potom môže zabezpečiť univerzita alebo niektorý z členov centra.

Spolupracujeme aj s ďalšími univerzitami, pričom výhodou je široká základňa. Vieme, kto na Slovensku čo robí a kto je schopný konkrétne veci realizovať.

Dôležité je teda aj prepojenie univerzity s praxou?

• To je hlavná výhoda vzájomnej spolupráce. Podniky sa prostredníctvom SLCP môžu dostať do priameho kontaktu s pracoviskami, doktorandami a so študentami Žilinskej univerzity. Do projektov sa podľa možností zapájajú už počas svojich záverečných či diplomových prác.

Je to príklad užitočného spojenia akadémie s praxou. Namiesto teoretického rozprávania o tom, čo študent nikdy nezažil, my sa snažíme dostať študenta do priameho kontaktu s podnikom, tak aby riešil reálny problém, a získal úplne inú skúsenosť.

Aj Národné fórum produktivity je postavené na praktických skúsenostiach?

• Národné fórum produktivity nie je o akademických prednáškach, kde niekto vysvetľuje teoretické základy. Počas Národného fóra produktivity firmy prezentujú výsledky a výstupy praktických projektov, ktoré už boli realizované alebo ich realizácia práve prebieha. Hovoria o tom, čo im takéto projekty priniesli, aké mali výhody a nevýhody, s akými problémami sa stretli a čo by dnes urobili inak.

A to je veľmi dôležité. Manažéri z ostatných firiem si môžu tieto skúsenosti osvojiť a preniesť do vlastného podniku. Kto príde tento rok na fórum?

• Tohtoročný ročník sa uskutoční 1. a 2. októbra vo Vzdelávacom stredisku KIA Slovakia v Gbeľanoch, a to aj vďaka spolupráci s KIA.

Medzi rečníkmi budú zástupcovia veľkých nadnárodných spoločností. Za KIA vystúpi viceprezident spoločnosti Branislav Imre a Roman Kralovanský. Za Volkswagen Slovakia bude prezentovať riaditeľ logistiky Martin Adamička. Veľmi zaujímavá bude prezentácia spoločnosti Metal Design o digitalizácii, umelej inteligencii, automatizácii a robotike vo výrobe. Svoje skúsenosti predstavia aj spoločnosti Lear Corporation, Nemak či Danfoss Power Solutions. Zaujímavá bude aj prezentácia o nemocnici novej generácie. Zástupcovia Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici budú hovoriť o implementácii inovácií a využití digitálneho dvojčaťa v zdravotníctve. To je pekný príklad toho, že technológie, o ktorých hovoríme vo výrobných podnikoch, možno využiť aj v službách.

Pozrite si program.

Veľkou témou NFP bude umelá inteligencia. Môže podľa vás skutočne nahradiť človeka?

• Nemyslím si, že umelá inteligencia úplne nahradí človeka. Skôr môže nahradiť určité pracovné pozície alebo konkrétne činnosti, ktoré dnes človek vykonáva. Pri využívaní umelej inteligencie môže pracovník buď prejsť na inú pozíciu alebo umelú inteligenciu riadiť a využívať ako podporný nástroj. Je to podobné ako pri CNC strojoch, automatických linkách alebo prvých robotoch. Ani tie človeka úplne nenahradili. Pomohli však zmeniť jeho prácu a zvýšiť jej produktivitu.

Nebude však problém práve v tom, že umelá inteligencia sa môže stať príliš autonómnou?

• To je otázka toho, ako celý tento nástroj uchopíme. Ak sa pýtate na to, či nemám obavu z toho, aby sme sa raz nedostali do bodu, keď už nebude záležať na nás, či chceme umelú inteligenciu využívať, ale ona bude využívať nás. Verím, že nie. No na druhej strane, nekontrolovaný rast autonómie AI by mohol v budúcnosti ohroziť nás ľudí.

Je to trochu ako s mobilnými telefónmi. Naučili sme sa ich používať a dnes sme s nimi prakticky celý deň. Rovnako sme si zvykli na robotické vysávače a ďalšie technológie. Pri umelej inteligencii to bude podobné. Otázkou je, či budeme chcieť zapnúť vlastnú hlavu, alebo automaticky zapneme mobil a umelú inteligenciu. Do veľkej miery to bude záležať od nás.

Žijeme práve v období, keď umelá inteligencia dosiahla stav tzv. všeobecnej umelej inteligencie AGI (Artificial General Intelligence), teda stav kedy umelá inteligencia dokáže vykonávať akúkoľvek intelektuálnu prácu rovnako dobre, alebo dokonca lepšie ako človek. Niektorí odborníci na umelú inteligenciu odhadujú, že do roku 2045 dosiahne umelá inteligencia stupeň tzv. umelej superinteligencie (Artificial Super Intelligence ASI), ktorá už výrazne prekoná sumárne intelektuálne schopnosti všetkých ľudí, žijúcich na Zemi.

Firmy však riešia aj bezpečnosť dát. Je to pri umelej inteligencii veľká téma?

• Firmy sú dnes v rôznych pozíciách. Niektoré sa umelej inteligencii bránia, iné ju chcú intenzívne využívať. Potom však prichádza otázka kybernetickej bezpečnosti, ochrany dát a spôsobu práce s nimi. Je rozdiel, či používame umelú inteligenciu online alebo offline, bezplatnú alebo platenú verziu a akým spôsobom sú naše dáta chránené.

Firma si musí položiť otázku, čo sa stane s informáciami, ktoré do systému vloží. Či zostanú chránené v jej vlastnej sieti, alebo sa môžu dostať do digitálneho priestoru a byť potenciálne zneužité.

Rast autonómie umelej inteligencie a jej schopnosť sa samostatne rozhodovať vytvárajú veľké riziká na zneužitie dát a vyžadujú si vysokú pozornosť tvorcov umelej inteligencie aj odborníkov na bezpečnosť dát.

Kde podľa vás môže byť umelá inteligencia pre firmy najväčším prínosom?

• Jej hlavné využitie je najmä pri práci s dátami, ich spracovaní, analýze a rozhodovaní. Umelá inteligencia dokáže rýchlejšie poskytovať dáta, identifikovať možné príčiny problémov a nachádzať v dátach vzájomné závislosti. Veľmi zaujímavá je napríklad oblasť servisu. Predstavme si človeka, ktorý opravuje zariadenie a stretne sa s problémom, ktorý ešte nikdy neriešil. Dobre nastavená umelá inteligencia mu môže okamžite poskytnúť informácie, ktoré by inak musel hľadať dlhý čas. To vytvára priestor pre obrovské skracovanie časov reakcie.

Podobne je to pri poruche stroja vo výrobnej linke. Keď sa stroj zastaví, môže sa zastaviť celá linka, firma prichádza o zákazky a peniaze. Aj tu môže umelá inteligencia pomôcť problém rýchlejšie identifikovať alebo dokonca predikovať.

Vývoj umelej inteligencie ide neuveriteľne rýchlo. Nemáte pocit, že je až príliš rýchly na to, aby ho človek dokázal spracovať?

• S tým úplne súhlasím. Vývoj je dnes veľmi rýchly, a to nielen pri umelej inteligencii, ale aj pri produktoch a technológiách ako takých.

Požiadavky zákazníkov rastú a firmy medzi sebou si veľmi silno konkurujú. Každý chce byť prvý na trhu. Platí, že ten prvý si obyčajne z trhu berie najväčšiu časť. Ak príde výrobca s desiatym robotickým vysávačom, musí mať jeho produkt niečo inovatívne, čo ho odlíši od stoviek ďalších.

To isté platí pre umelú inteligenciu. Máme desiatky vývojárov a množstvo rôznych aplikácií. Každá sa snaží osloviť iného zákazníka alebo ponúknuť inú funkcionalitu.

Ako sa tento technologický vývoj premieta do produktivity?

• Treba sa pozerať na celý proces. Zákazníka väčšinou nezaujíma, ako bol výrobok vyrobený. Zaujíma ho, či spĺňa jeho požiadavky a či za svoje peniaze dostane to, čo očakáva.

Slovenské centrum produktivity však skúma problém aj opačne. Produkt je výstup. Nás zaujíma, ako sa vstupy transformujú v procese na konkrétny výstup. Posudzujeme či podnik využíva správne technológie, skúsených a zručných pracovníkov, vhodné stroje, materiál a s akými nákladmi dokáže výrobok vyrobiť. Cieľom je minimalizovať náklady, straty, poruchy a chybovosť.

Do hry však vstupuje množstvo ďalších faktorov.

• Áno. Firmy riešia pracovnú silu, generačné rozdiely, medzigeneračné vzdelávanie, ale aj materiál, dodávateľov, energie či sklady.

Ešte nedávno sme sa snažili zásoby minimalizovať a fungovať na princípe just in time. Kamión prišiel s komponentmi a tie išli prakticky priamo na výrobnú linku. Dnes však musia podniky, vzhľadom na situáciu vo svete, rozmýšľať aj nad tým, či je vôbec potrebné vytvárať určité zásoby a za akú cenu.

Produktivita teda nie je jedna vec. Je to výsledok množstva rozhodnutí, ktoré spolu súvisia.

A práve tu môže pomôcť digitalizácia a digitálne dvojča?

• Podniky si často kladú otázku, či digitalizovať a ako im digitálne dvojča môže pomôcť pri riadení. Digitálne dvojča patrí medzi najmodernejšie digitálne technológie, ktoré prostredníctvom dát prepájajú svet digitálnych modelov a reálnych systémov. To pri potrebe prijímania rozhodnutí umožňuje rýchlu analýzu dynamického správania systému, jeho vizualizáciu a s podporou metód umelej inteligencie aj realizáciu rozhodnutí, ktoré zabezpečia efektívnu prácu skutočného výrobného systému.

Digitálne dvojča môže napríklad pomôcť rýchlejšie identifikovať problémy alebo straty, ktoré tvoria významnú časť nákladov. Ak ich dokážu rýchlo identifikovať a odstrániť, môžu ušetriť peniaze.

Podniky musia rovnako rozmýšľať, kde sa im oplatí robotizácia a automatizácia. Robot môže vykonávať monotónnu prácu s menšou chybovosťou, zatiaľ čo človeka je možné preškoliť a presunúť na inú pozíciu. Robot môže človeku zároveň pomáhať z ergonomického hľadiska. Pracovník napr. nemusí manuálne manipulovať s ťažkým bremenom, ale využiť manipulátor. Technológia môže človeku uľahčovať jeho prácu.

Zdroj: SP 21

Národné fórum produktivity je už 27 rokov späté so Žilinou. Prečo je dôležité, že sa takéto podujatie koná práve tu?

• Nie je bežné, aby sa takéto podujatie organizovalo mimo Bratislavy, a aby do regiónu prichádzali zástupcovia veľkých nadnárodných spoločností a najvýznamnejší svetoví odborníci.

Pôvodný zámer profesora Gregora bol udržať Národné fórum produktivity v našom regióne.

Žilinský región je výnimočný. My sme iní ako ostatní. Máme tu Žilinskú univerzitu, špičkové produkčné spoločnosti, nesmierne krásnu prírodu a vládne tu dobrá tvorivá atmosféra. Našou devízou je naša schopnosť vymýšľať nové veci a dokázať ich rýchlo komercionalizovať a uplatniť v praxi. Žilina má v tomto smere historicky veľmi silnú pozíciu. Priemysel tu má dlhú tradíciu a región zohrával významnú úlohu v rámci celého Slovenska a strednej Európy.

Sme radi, že sa nám darí udržiavať túto tradíciu a že firmy prichádzajú práve sem.

Fórum teda nie je len o prednáškach, ale aj o vytváraní kontaktov?

• Súčasťou Národného fóra produktivity sú aj neformálne aktivity, v priebehu ktorých účastníci nadväzujú kontakty a vytvárajú si dlhodobé priateľstvá. Panuje na ňom veľmi silná odborná, ale zároveň priateľská atmosféra. Teší nás, keď prichádzajú noví účastníci, ale aj keď sa vracajú ľudia z predchádzajúcich ročníkov.

Je bežné, že niekto najskôr príde ako účastník a o niekoľko rokov už vystupuje ako prednášajúci. A potom povie, že na základe prezentácie projektu, ktorú absolvoval na Národnom fóre produktivity, niečo podobné implementoval vo svojej firme. To je pre nás asi najväčšia pridaná hodnota.

Čo čaká účastníkov počas druhého dňa fóra?

• Prvý deň budú prednášky, diskusie a odovzdávanie Národnej ceny za produktivitu za rok 2025.

Druhý deň bude venovaný workshopom a exkurziám. Účastníci budú mať možnosť navštíviť výrobné závody KIA a Mobis a zároveň sa zúčastniť workshopov zameraných na automatizáciu a umelú inteligenciu na konkrétnych príkladoch.

Chceme, aby si účastník nielen vypočul, čo sa dá robiť, ale aby si to vedel aj vyskúšať a zamyslieť sa, ako by to mohol využiť vo svojej firme.

Čo by si mal podľa vás účastník z Národného fóra produktivity odniesť?

• Nové poznatky, nové informácie a nové kontakty. A možno aj nový pohľad na vlastnú firmu.

Dôležité je, že firmy a účastníci Národného fóra produktivity nie sú len konkurenti. Manažéri si medzi sebou vymieňajú skúsenosti a hovoria o problémoch, ktoré riešia. Či už ide o automotive alebo iné odvetvia.

Národné fórum produktivity je preto na jednej strane odborným stretnutím, ale zároveň má veľmi silnú komunitnú a priateľskú atmosféru.

A ešte praktická otázka na záver. Dá sa na fórum stále prihlásiť?

• Áno. Miesta sa plnia, registrujte sa čím skôr – tešíme sa na vás.

Tu si môžete kúpiť vstupenku.

Národné fórum produktivity 2026 sa uskutoční 1. a 2. októbra vo Vzdelávacom stredisku KIA Slovakia v Žiline. Tohtoročnou hlavnou témou je NextGen Productivity – produktivita novej generácie.