Štedrá večera patrila k najposvätnejším chvíľam roka. Nešlo len o sviatočné stretnutie, ale o magický rituál, pri ktorom malo každé slovo, predmet aj pohyb svoju váhu. Liptovské múzeum prinieslo informácie o tradíciách, ktoré sa dodržiavali v minulosti a brali sa veľmi vážne.

Stôl sa považoval za ochranné centrum domácnosti, a čo sa dialo okolo neho, malo zabezpečiť prežitie rodiny v ďalšom roku. Práve preto sa pod stôl ukladala slama, poľnohospodárske náradie či reťaz. Reťaz omotaná okolo nôh stola mala symbolicky „zviazať“ rodinu dokopy, aby sa nikto nerozišiel a vzťahy vydržali pevné ako jej články.

Sviečky, ktoré veštili smrť aj choroby

Na stole nesmel chýbať ani svietnik. Sviečky neboli len ozdobou, ale boli doslova veštbou. Ak svieca dymila, znamenalo to chorobu. Ak zhasla, rodina sa obávala smrti niektorého z jej členov. Zároveň mali plamene ochrániť dom pred zlými silami, ktoré sa podľa povier práve na Štedrý večer potulovali po dedinách.

Zdroj: Facebook/Liptovské múzeum

Jedlá neboli len jedlá: Každé malo svoj tajný význam

Večera, tak ako aj teraz, sa začínala oblátkami: symbolom čistoty a Božej ochrany. Nasledoval med pre zdravie a sladký život a cesnak, ktorý mal odohnať choroby aj zlo. Orechy rozhodovali o tom, kto bude zdravý a koho čaká smola. Zdravé jadro znamenalo šťastný rok, zhnité jadro vyvolávalo strach.

Na stole nesmeli chýbať ani šošovica, fazuľa či hubová polievka: jedlá hojnosti. Pod tanier sa dávala rybia šupina ako talizman bohatstva a pod misu s jedlom sa schovával peniaz, aby sa peňaženka počas roka nevyprázdnila. Ryba symbolizovala zase kresťanstvo aj bohatstvo, jablko sa krájalo naprieč a ak jadierka vytvorili hviezdu, rodina si vydýchla. Ak nie, obávali sa choroby. Každé sústo malo svoju úlohu a nič nebolo náhodné. „Zvykom bolo tiež pridať tanier navyše pre pocestného alebo pre predkov, čo malo byť znakom toho, že rodina pri štedrovečernom stole myslí aj na svojich predkov. Takto prestretý stôl bol pripravený na slávnostnú večeru,“ doplnilo múzeum.

Počas večere bolo tri, päť alebo sedem chodov, no vždy nepárne číslo. Chudobní mali tri, bohatší až sedem. Nepárne čísla sa považovali za magické a ochranné. Čím viac chodov, tým väčšia šanca na hojnosť, zdravie a šťastie.

Sú to tradície, ktoré prežili stáročia

Dnes už reťaze pod stolom ani veštenie zo sviečok neberieme smrteľne vážne. Napriek tomu mnohé z týchto zvykov prežívajú dodnes. Napríklad jablko, oblátky s medom či rybia šupina v peňaženke. Štedrá večera tak zostáva viac než len jedlom. Je pripomienkou čias, keď sa pri stole rozhodovalo o celom roku.

Zdroj: Facebook/Liptovské múzeum