Lyžiarske strediská v Žilinskom kraji sú pýchou regiónu. Jasná pod Chopkom či Zverovka-Spálená lákajú každoročne tisíce domácich aj zahraničných návštevníkov. Len málokto si však uvedomuje, že pozemky pod mnohými zjazdovkami nepatria súkromným firmám, ale štátu – a teda nám všetkým.

Podľa iniciatívy My sme les teraz hrozí, že Slovensko môže o tieto pozemky prísť. A práve Žilinský kraj by bol jedným z najviac dotknutých regiónov.

Zjazdovky v Nízkych Tatrách stoja na štátnych pozemkoch

V Národnom parku Nízke Tatry, ktorý výrazne zasahuje aj do Žilinského kraja, vlastní štát viac než 53 hektárov pozemkov pod zjazdovkami, čo predstavuje približne 30 percent lyžiarskych tratí na Chopku.

Ide o mimoriadne cenné územia. Ak by sa ich hodnota počítala len podľa dnešného nájomného na 10 až 20 rokov, dostávame sa k sume v miliónoch eur. Navyše, štát z týchto pozemkov každoročne inkasuje peniaze z nájmu, ktoré končia v rozpočte a mali by sa vracať späť do ochrany prírody.

Podľa My sme les však existuje reálne riziko, že štát o tieto pozemky príde a ešte stratí aj pravidelné príjmy. Zmena ochrany otvára nebezpečné dvere

Zákon o ochrane prírody dnes zakazuje prevod štátnych pozemkov v treťom a vyššom stupni ochrany. Problém je, že správy národných parkov NAPANT a TANAP v rámci pripravovanej zonácie navrhujú znížiť stupeň ochrany všetkých zjazdoviek, vrátane tých v Nízkych Tatrách.

Ak by sa ochrana znížila, zákaz prevodu by prestal platiť. Na pozemky by sa vzťahoval už len zákon o lesoch, ktorý je výrazne miernejší. V praxi by to znamenalo, že prevod štátnych pozemkov by bol jednoduchší a bez súhlasu ministra životného prostredia.

Ochranári upozorňujú, že nejde len o prírodu, ale aj o verejné financie.

Obavy zo zámeny pozemkov v Jasnej

Najväčší prevádzkovateľ lyžiarskych stredísk na Slovensku, spoločnosť TMR, má dlhodobo záujem o pozemky pod zjazdovkami. V minulosti sa už pokúšala o zámenu pozemkov, pri ktorej by štát mohol získať lesy mimo stredísk výmenou za lukratívne zjazdovky.

Paradoxom podľa My sme les je, že pozemky mimo lyžiarskych areálov boli v minulosti ocenené vyššie, čo by znamenalo, že štát by z takejto transakcie nemusel dostať ani euro.

„Vôbec by ma neprekvapilo, ak by po schválení zonácie nasledovali zámeny štátnych pozemkov pod zjazdovkami,“ upozorňuje Marek Kuchta, bývalý riaditeľ Národného parku Nízke Tatry, dnes pôsobiaci v iniciatíve My sme les.

Argument o rozvoji neobstojí

Prevádzkovatelia stredísk tvrdia, že zníženie ochrany je potrebné pre modernizáciu a zlepšovanie služieb. Ochranári to však spochybňujú. Poukazujú na to, že aj v treťom stupni ochrany sa v Nízkych Tatrách realizovali veľké investície – nové lanovky, zasnežovanie či rozširovanie tratí.

Podľa nich by zníženie ochrany prinieslo skôr uvoľnenie pravidiel, možnosť zásahov do krajiny bez prísnej kontroly a zároveň otvorenie cesty k prevodu štátnych pozemkov.

Otázka, ktorá sa týka aj obyvateľov Žilinského kraja

Téma sa netýka len ochranárov alebo investorov. Ide o verejný majetok v národnom parku, ktorý má zostať zachovaný pre ďalšie generácie. My sme les preto vyzýva ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby garantoval, že štátne pozemky pod zjazdovkami v Nízkych Tatrách zostanú chránené a nebudú prevedené na iné subjekty.

Pre Žilinský kraj ide o zásadnú vec – nielen z pohľadu prírody, ale aj ekonomiky a verejného záujmu.