ašu redakciu zaujímal príbeh, ktorý sa za novou maľbou od talentovaného sprejera na žilinskom sídlisku Vlčince skrýva. „Začalo to túžbou premeniť posledný panelákový podchod v takzvanom Čínskom múre na street art dielo, ktoré bude tešiť ľudí a bude skultúrňovať okolie. Návrh, ako aj príprava všetkých vecí pre maľovanie, bolo v mojej réžii, hoci impulz na tému Fulla som možno získal i z debaty s pani Martinkovou ešte na jeseň v roku 2021,“ upresnil dvadsaťpäťročný sprejer Denis Valašek a ďalej pokračoval: „Organizačné veci a financovanie mali na starosti ďalší ľudia, vrátane aj vymaľovania podchodu bielou základnou farbou. Prečo tento návrh? Chcel som nejako nadviazať na to, kde sa daná maľba nachádza. Hoci sa to môže zdať prvoplánové, použiť motívy Fullu na námestí Ľudovíta Fullu, prišlo mi to celkom pochopiteľné pre verejnosť a adekvátne riešenie pre tento priestor. Volá sa to podľa ikony výtvarného umenia na Slovensku, ale vôbec ničím ho ten priestor nepripomína! Taktiež ma fascinovala myšlienka vytvoriť street art, ktorý bude inšpirovaný jeho najslávnejšími obrazmi. Nesnažím sa však ho prekonať, či apelovať na to, že jeho umenie je zastaralé, ale upravujem si ho svojským spôsobom, že hoci to bola inšpirácia Fullu, je to aj svojský graffiti štýl Denisa Valaška. Navyše koncept obohacujem prepojeniami na modro-zelenú infraštruktúru, keďže niektoré prvky mením na eko témy z 21. storočia. Tie sú tam však iba jemne podprahovo zahrnuté.“

Veľkolepá maľba na Ulici Ľudovíta Fullu nie je Denisovým prvým dielom. Opýtali sme sa ho, odkedy sa tvorbe legálnych street art malieb na zákazku venuje a ako ste sa k nej dostal. „Najskôr tomu predchádzala záľuba k tvoreniu, ku kreatívnej práci v rôznych podobách. Sprejovaniu sa venujem od roku 2007, prvé roky som kreslil väčšinou len na papier, potom som sa začal naplno venovať graffiti. V tej dobe bolo graffiti všade, vyšli o tom rôzne filmy, ako mladí sme to brali ako istú rebéliu a spôsob ako si vybudovať rešpekt. Do toho bola populárna hip – hopová kultúra a jednoducho, aj v rámci Žiliny, toto umenie naozaj žilo. A to ma pohltilo. Po istej dobe ako som sa venoval klasickému graffiti, som začal od roku 2012 študovať umenie a pracovať aj na zákazkách zhruba od roku 2015. Začalo to tým, že som okrem typografie maľoval aj ilustrácie a obrázky, čo sa začalo ľuďom páčiť. Serióznejšie sa však zákazkám venujem zhruba tri až štyri posledné roky. Milujem na tom tú rozmanitosť, prácu s rôznymi ľuďmi, architektúru či interiérový dizajn a zásahy do nich, rôzne príbehy a zadania, cestovanie. Akurát v tomto období cítim, že nastáva výrazný zlom v mojej tvorbe a chcem to posúvať ďalej. Už nie ako sprejer, ktorý je šikovný, ale umelec, ktorý tým žije a vie dať zákazníkovi na mieru dielo, ktoré mu nevie ponúknuť nikto iný,“ povedal o svojich nadchádzajúcich plánoch graffiti umelec Denis.

Mural pre hasičov, obec Mojš 2021

Ako už Valašek v našom rozhovore spomenul, umenie začal študovať v roku 2012 a nás zaujímalo, či ho štúdium na umeleckých školách v street art a graffiti smere posúvalo vpred. „Graffiti a street art je dôležitým aspektom môjho lifestyle, výber školy bol hneď jasný. Vtedajšia SSUŠ v Žiline na Hálkovej s odborom propagačná grafika bola dobrým základom a potom Fakulta umení v Košiciach bola pokračovaním. Nastúpil som do ateliéru vizuálnej komunikácie pod vedením profesora Mariana Oslisla z Katovíc. Hlavne posledné dva roky s ním mi diametrálne zmenili pohľad na graffiti a dali mi možnosť nahliadať na toto umenie viac dizajnovo. Dovtedy som to bral len ako skrášľovanie, ale teraz tomu predchádza zložitejší proces. Uvažujem nad kontextom, pracujem s priestorom, zapájam do toho rôzne princípy, čo som sa naučil. Štúdium na vysokej škole mi dalo kopec priestoru sa venovať aj vlastnej tvorbe a žiť slobodný a spontánny lifestyle. Venujem sa aj iným disciplínam, hlavne grafickému dizajnu, či už vo forme print alebo digitál. Aj tieto veci ovplyvňujú moje diela,“ priblížil našej redakcii sprejer Valašek.

Aj lodný kontajner môže byť ozdobou detského ihriska, vďaka sprejerovi

Maľba v detskej izbe, ktorá od augusta 2021 robí radosť mladému hokejistovi

Zaujímalo nás, či Denis svoje maľby situuje iba v Žiline alebo už má aj skúsenosti so zákazkami z iných miest, poprípade štátov. „V rámci graffiti som už pochodil viac krajín, ale čo sa týka zákazok, tak zatiaľ sa špecializujem na Slovensko a pomaličky už aj na český trh. V rámci Slovenska občas cestujem do rôznych miest, že niekedy ani nechápem, kde na mňa natrafili, ale najviac pôsobím v Žiline a bližšom okolí. Časom mám však ambíciu expandovať do zahraničia, ale doteraz mi naše slovenské prostredie bohato stačilo. A … milujem to tu, hoci v rámci street art umenia sme ešte oproti západným krajinám pozadu,“ odpovedal Valašek a na našu otázku, či vie odhadnúť, koľko malieb už za svoju kariéru vytvoril, dodal: „To je asi taká otázka, ako keď sa zubára spýtate, koľko zubov už v živote plomboval. Netvorím si bilancie, i tak čo sa týka graffiti mnoho z toho už dnes existuje len na fotografiách či na video záznamoch. Sú to tisíce kresieb, stovky možno tisíce malieb, množstvo online výstupov, či aj ďalších médií ako napríklad nálepiek, šablón, plagátov a tak ďalej.“

Zákazky s akou najčastejšou tematikou dostávate?

• „Ono, každý umelec si musí uvedomiť, že čím sa prezentuje, tak také zákazky mu budú chodiť. Ak bude tvoriť gýčové obrázky, presne také očakávania u ľudí vyvolá. Ja sa priznám, že tie prvé roky to bola u mňa katastrofa, maľoval som „leštenky“, kde som si dokazoval ego tým, ako dokážem čo najvernejšie sprejom napodobiť obrázok ako z fotky. A ľudia, teda tá laická verejnosť, bola z toho unesená. Ale toto nie je umenie, iba zručnosť. A práve takéto zákazky mi často chodili – tvoriť čokoľvek nech to vyzerá ako živé. Dnes už na to kašlem a vymaňujem sa z toho. Myslím viac dizajnovo a zapájam tam štýl, ktorý cezo mňa doslova žiari. Preto, aj keď ma niekto osloví s tým, že očakáva odo mňa prácu umelca – kopírky, ktorá nemá nič s umením, tak mu skúsim navrhnúť inú alternatívu, alebo sa rozlúčime.“

Ročné obdobia v podchode, Praha 2019

Dostali ste niekedy požiadavku na maľbu, ktorú ste odmietli zrealizovať?

• „Keď som bol ešte mladší, tak som väčšinu z toho, čo mi prišlo, bral, samozrejme, ak to bolo niečo, čo bolo cez, napríklad v zmysle arogantného a drzého zákazníka, tak som to ignoroval okamžite. Neskôr som si povedal, že ak mám toto robiť naďalej, tak jedine od srdca. Nie v zmysle hippie umelca, ktorý pracuje zadarmo a tvári sa, že je to tak v poriadku, že mu to stačí a on robí čo miluje. Nie. Dávať zo srdca v zmysle, že sa úprimne pozriem na to, ako viem danému človeku pomôcť, aké má ciele, ako môžem jeho zadanie posunúť ešte ďalej, čo mu to prinesie a akú hodnotu viem dať navyše. Preto je dôležité na začiatku konzultácia, z ktorej vyzistím, či má spolupráca pre oboch význam, či nie. Ak nie a tých dôvodov môže byť veľa, tak sa stáva, že sa rozlúčime a odporučím mu niekoho iného, ak o takom viem. Najčastejšie dôvody môžu byť: očakávanie umelca – kopírky – respektíve nekreatívne zadanie, alebo nebodaj diktovanie, čo mám presne a nemám urobiť, kde mám niečo nastriekať, tu sa hodí taká čiara, tu iná farba a tak ďalej, skrátka niekto, kto sa tvári, že to robí dlhšie ako ja. Ďalej arogantnosť a drzé vystupovanie bez úcty, ale aj vzájomné nedohodnutie si podmienok, ako napríklad termín realizácie, financie alebo hoci aj základné nedodržanie času na stretnutie a neupozornenie na to vopred.“

Maľby s ekologickou témou, Žilina 2019 – 2020

Pôsobíte pod umeleckým menom ArtWall – ako toto pomenovanie vzniklo?

• „Hoci môže Artwall vyznieť prvoplánovo, je za tým časť môjho ja. Volám sa Valašek a stena – anglicky Wall, je v mojom priezvisku na začiatku. Čiže už som bol pre prácu so stenami – ako hlavné plátno pre sprejovanie narodený. (úsmev) Dlho som sa prezentoval len ako Artwall, ale aj pod inými prezývkami, dnes je to už Denis Valašek – Artwall.“

Mariánske námestie v podchode, Žilina 2018