Na začiatok sa nám môžete predstaviť. Kto ste a čo máte radi?

• „Voláme sa Tono a Lukáš Katrenčík. Sme bratranci a susedia. Od mala sme milovali prekvapenia, a tak sme sa rozhodli spraviť jedno aj tentokrát.“

Ako vznikol nápad na Projekt Afrika?

• „Keď sme pred 5 rokmi navštívili Maroko, všimli sme si, že ľudia, ktorí majú prístup k vzdelaniu, majú kvalitnejší život. Čím lepšie vzdelanie, tým lepšia práca. Na svete stále existuje 1 miliarda ľudí, ktorá zarába menej ako 2 eurá na deň. Vtedy nám vysvetlili domáci, že vzdelanie je vstupenka na lepší život. Tak sme si povedali, že sa do Afriky musíme vrátiť a postaviť učebňu. Vybrali sme si Keňu, pretože tu sú najchudobnejšie miesta na svete a tu to vie pomôcť s najväčším efektom.“

Zdroj: naseprojekty.sk

Podporovali vás blízki a rodina?

• „Nikto o tom nevedel. Keď si o niečom povieme, že je to tajné, tak je to tajné. A v tomto sme s Lukášom féroví voči sebe a veríme si v tom. Mať v sebe trošku tajomna nie je nikdy na škodu.“

Prečo ste si vybrali práve Afriku?

• „Pretože z cestovania vieme, že Afrika nám je blízka. A keď sme si robili prieskum, kde to bude najlepšie, tak po telefonáte s Dáriou sme vedeli, že ten projekt sa reálne zrealizuje, lebo to je človek - realizátor, nie iba ten, čo rozpráva. Peniaze sme jej posielali postupne a z Kene nám riaditeľka vzdelávacieho centra posielala fotky a informácie, ako sa budova stavia. Fotky zo stavby si pozriete na www.naseprojekty.sk. Je to regulárna stavba, so základmi a železnou konštrukciou. Málo kto by povedal, že niektoré materiály sú v Keni omnoho drahšie ako u nás na Slovensku.“

Zdroj: naseprojekty.sk

Verili ste celý ten čas, že sa projekt dotiahne do úspešného konca alebo ste mali aj negatívne pocity?

• „Verili sme od začiatku. Zmiešané pocity sme mali iba vtedy, keď sa to posunulo o rok neskôr, lebo výstavba trvala dlhšie, ako sa odhadovalo. Ale nevadí, na kvalitu sa čaká.“

Čo vám Afrika dala? Čím vás prekvapila? Čo najcennejšie ste sa naučili?

• „Tá chudoba. Aj 20 rodín môže zdieľať jeden vodovodný kohútik alebo kanalizáciu. Ľudia neriešia to, čo im chutí, ale kupujú čo najväčšie množstvo za najmenšiu cenu, aby sa zasýtili. To, že dievčatá rodičia veľakrát neposielajú do škôl, pretože musia pomáhať s domácimi prácami a s deťmi. To, že žijú v domčekoch plechových, pod domom tečie močovka, a im to nevadí. To, že ich kino vyzeralo tak, že majú jeden televízor a sedia na paletách. To, že jedia takmer všetky vnútornosti zo zvierat a nič nevyjde navnivoč. A akí sú to milí a príjemní ľudia. Akí sú veselí a spontánni. Ako sa tešili zo školy, čo je u nás bežná vec.“

Zdroj: naseprojekty.sk

Plánujete niečo podobné aj do budúcnosti?

• „Určite. Bolo to krásne. To otvorenie školy a ten uvítací ceremoniál od tých detí bol strašne veselý a dojímavý. Afriku milujeme, pretože vo veľa veciach je nedotknutá modernou civilizáciou. V jednej časti deti do 15 rokov chodia loviť levy ako maturitnú skúšku. Iba s nožom a musia sa vrátiť s hrivou. Veľakrát pri tom tie deti zomrú, ale rodičia sú na nich hrdí. To je kmeň Masaiov - starý bojový kmeň. Ich sme navštívili tiež. Pijú mlieko a krv z kravy a bývajú v domoch z kravského trusu. Ďalší projekt už máme rozbehnutý. Bude o pol roka, ale taktiež je tajný," uviedli pre našu redakciu bratranci Katrenčíkovci.