Niet divu, že práve 13. júla si svet pripomína aj meno Ernő Rubik - meno maďarského sochára, profesora architektúry a vynálezcu najslávnejšieho hlavolamu všetkých čias. Narodený 13. júla 1944, Rubik vytvoril kocku pôvodne ako didaktickú pomôcku na výučbu 3D geometrie. Netušil, že jeho „magická kocka“ sa stane globálnym fenoménom.

„Prvá verzia kocky, ktorú nazýval „Magic Cube“ (magická kocka), bola z dreva a nechal si ju patentovať v roku 1975. V roku 1977, keď Rubik získal patent, sa začala kocka vyrábať komerčne v Maďarsku. Len v Maďarsku sa v roku 1980 predalo približne milión kusov kocky (v tom čase to bol každý desiaty človek v Maďarsku). V tom istom roku sa začalo aj s jej zahraničnou distribúciou, keď ju začala vyrábať a predávať spoločnosť Ideal Toy pod názvom „Rubik's Cube“,“ ozrejmila Slovenská akadémia vied na svojom webe.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Viac než len kocka

Rubikova kocka nie je len výzva pre trpezlivých, je to aj kultúrny fenomén. Slovenská akadémia vied pripomenula, že Rubikova kocka sa po svojom celosvetovom debute v 80. rokoch stala symbolom intelektuálneho športu. Vznikli turnaje, speedcubingové komunity, dokonca aj roboty, ktoré kocku zložia rýchlejšie, než stihnete žmurknúť. Rekord? 0,380 sekundy. Pokojne sa nad tým chvíľu zamyslite.

„Prvé majstrovská v skladaní Rubikovej kocky organizovala Guinessova kniha rekordov v roku 1981 v Mníchove. Víťazom sa stal Jury Froeschl, ktorý ju dokázal poskladať za 38 sekúnd. Oficiálny svetový rekord v rýchloskladaní Rubikovej kocky držal Yusheng Du z Číny, ktorý v roku 2018 zložil kocku za neuveriteľných 3,47 sekundy. V roku 2023 tento rekord prekonal 21-ročný Max Park z USA, ktorý kocku 3x3x3 poskladal o 0,34 sekundy skôr ako jeho predchodca,“ informovala Slovenská akadémia vied.

Ale ak vás skôr fascinuje pokojné lúštenie sudoku, japonské logické hry či šachové hlavolamy, aj vy ste súčasťou tejto „oslavy hlavy“. Medzinárodný deň hlavolamov nie je len o kockách, je o pôžitku z riešenia.

Ilustračné foto. Zdroj: freepik.com

Prečo milujeme hlavolamy?

Hlavolamy kombinujú hru a učenie. Aktivujú mozgové centrá zodpovedné za logiku, priestorovú predstavivosť a pamäť. Pravidelné riešenie hlavolamov dokázateľne pomáha zlepšiť kognitívne schopnosti, dokonca pôsobí preventívne proti demencii. A navyše, nič nie je tak uspokojujúce, ako ten moment, keď sa konečne všetko spojí, doslova aj metaforicky.

Zaujímavé (a trochu šialené) fakty:

• 43 kvintiliónov - toľko kombinácií má Rubikova kocka 3x3x3, ale len jedna z nich je správna,
• najmenšia funkčná kocka na svete má 5,6 mm a aj napriek veľkosti sa dá normálne zložiť, hoci manipulácia s ňou vyžaduje pinzetu a veľmi pevnú ruku,
• najväčšiu Rubikovu kocku vytvoril Tony Fisher a má rozmery 1,57 metra na každú stranu,
• existuje aj disciplína „poslepiačky“, kde si súťažiaci zapamätajú rozloženie kocky a riešia ju so zaviazanými očami, rekord = približne 15 sekúnd.

Aj Slovenská akadémia vied priznáva - hlavolamy nie sú len zábava

„Tento fascinujúci hlavolam sa stal jedným z najpopulárnejších a najrozšírenejších na svete, a to nielen ako hračka, ale aj ako symbol matematického myslenia, logiky a kreativity. Rubikova kocka sa používa aj ako nástroj v terapii, najmä pre deti s autizmom. Pomáha im zlepšovať jemnú motoriku, trpezlivosť a schopnosť riešiť problémy,“ uviedla akadémia vo svojom článku.

Z dostupných informácií sa taktiež dozvedáme, že od doby, kedy Rubikovu kocku uviedli na trh sa jej predalo viac ako 350 miliónov kusov po celom svete, čo z nej robí jednu z najpredávanejších hračiek všetkých čias.

Ak vás zaujíma história a vývoj „magickej kocky“, mali by ste si spraviť výlet do Budapešti. V hlavnom meste Maďarska totiž nájdete múzeum venované Rubikovej kocke, kde môžete vidieť rôzne historické verzie kocky a dozvedieť sa viac zaujímavých faktov.

Zdroj: rcube.hu

Odborníci pripomenuli, že riešenie hlavolamov rozvíja nielen IQ, ale aj emocionálnu odolnosť - zvlášť dôležitú v digitálnej dobe, keď sú frustrácia a skratky na dennom poriadku.