Liptovský Mikuláš má bohatú históriu, ktorá sa dodnes ukrýva v starých mestských knihách a archívnych dokumentoch. Zaujímavostiam z Liptova sa venovala televízia STVR vo svojej reportáži.

Ako pre STVR vysvetlil riaditeľ štátneho archívu Peter Vítek, kedysi išlo o zemepánske mestečko patriace rodu Pongrácovcov: „Liptovský Mikuláš bolo zemepánske mestečko. Patrilo zemianskemu rodu Pongrácovcom. Každé mestečko malo nejakú svoju vlastnú samosprávu. Zasadnutia zo samosprávy sa zapisovali do mestských kníh. Z Liptovského Mikuláša sa nám najstaršia zachovala, žiaľ, až od konca 17. storočia. Máme napríklad záznam o tom, že sa musela univerzálna alebo jarmočná miera korca občas opraviť.“ Jej presnosť bolo potrebné pravidelne preverovať, aby na trhovisku nevznikali spory medzi kupujúcimi a predajcami.

Archívy však ukrývajú aj oveľa dramatickejšie príbehy. Jedným z nich je osud stredovekého falšovateľa listín Jána Literáta. Ten vytváral falošné pergamenové dokumenty, ktoré upravovali hranice pozemkov v prospech zemanov. Keď sa podvody odhalili, kráľ nariadil revíziu majetkových listín v celom regióne.

„Kráľ nariadil revíziu majetkových listín v Liptove a Turci v 80. rokoch 14. storočia. Bol spísaný tzv. Liptovský register a Turčiansky register, kde sú zapísané listiny, ktoré komisia vyhlásila za pravé, vylúčila nepravé a Jána Literáta v Liptovskej Mare upálili zaživa a jeho spoločníka Matúša Rúfusa pripravili o obe ruky. Ten vyhotovoval falošné pečate,“ pokračoval pán Vítek.

História mesta však nie je len o zločinoch a trestoch. Liptovský Mikuláš bol domovom aj významných osobností. Jednou z nich bol ekonóm a profesor Ervín Hexner, rodák z roku 1893. Počas prvej svetovej vojny sa stal jedným z prvých vojenských letcov z Liptova a neskôr sa preslávil ako odborník na ekonomiku. Emigroval do Spojených štátov a potom sa podieľal na založení Medzinárodného menového fondu.

Zdroj: spravy.stvr.sk

Snáď ešte neuveriteľnejší príbeh sa viaže k žene menom Valéria Mária Schwalbová. Narodila sa v Liptovskom Mikuláši v roku 1900 a dlhé roky žila obyčajný život. Až ako takmer štyridsaťročná dostala list, v ktorom sa dozvedela šokujúcu pravdu. Jej biologickým otcom bol šlezvicko-holštajnský vojvoda, vnuk britskej kráľovnej Viktórie.

Z rodáčky z Liptova sa tak stala príbuzná britskej kráľovskej rodiny. Jej životný príbeh pripomína román. Vydala sa za belgické knieža z rodu Arembergovcov a počas druhej svetovej vojny žila v Berlíne. „Celú druhú svetovú vojnu žila v Berlíne, v jednom z najväčších palácov. Usporadúvali sa tam bujaré večierky nemeckej smotánky. Po vojne sa dostala do francúzskeho Montbolo a v roku 1953 zomrela. Hovorí sa, že sa otrávila, alebo že ju otrávili. V skutočnosti však je podozrenie, že bola špiónka,“ priblížil pre RTVS Vítek.

Príbehy ukryté v archívoch tak dokazujú, že aj mesto medzi horami má históriu plnú dramatických zvratov, veľkých osobností a tajomstiev, ktoré by pokojne mohli byť námetom na historický román.

Valéria Mária Schwalbová – archívna snímka. Zdroj: spravy.stvr.sk/Štátny archív v Liptovskom Mikuláši