Klimatická zmena už nie je vzdialenou hrozbou, o ktorej sa hovorí iba v súvislosti s budúcnosťou. Dlhé obdobia sucha, extrémne horúčavy či prívalové dažde sa stávajú súčasťou nášho života. Ich dôsledky pritom môžu byť oveľa vážnejšie, než si mnohí uvedomujú. V niektorých lokalitách Žilinského kraja už podľa zistení Žilinského samosprávneho kraja klesla výdatnosť vodných zdrojov o viac ako 90 percent.
Ako sa na meniace podmienky pripraviť? Čo môžu urobiť mestá, obce, školy, ale aj jednotlivci? O tom sme sa rozprávali s Michalom Žarnayom z inovačného centra INOVIA a Danou Gavalierovou zo Žilinského samosprávneho kraja. Predstavili nám aj nástroje, ktoré majú pomôcť lepšie vyhodnocovať klimatické riziká a hľadať konkrétne riešenia.
Čo vlastne znamená adaptácia na klimatickú zmenu a čo je mitigácia?
Michal Žarnay: Adaptácia znamená, že klimatická zmena už prebieha a my potrebujeme prispôsobiť naše prostredie a spôsob fungovania tak, aby sme jej dôsledky dokázali lepšie zvládať. Či už ide o sucho, horúčavy alebo prívalové dažde, pri ktorých potrebujeme mať dostatočnú kapacitu na zachytávanie a zadržiavanie vody. Mitigácia, teda zmierňovanie klimatickej zmeny, sa naopak zameriava na predchádzanie jej ďalšiemu zhoršovaniu. Ide o zmenu nášho fungovania tak, aby sme produkovali čo najmenej oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie a tým aj zmenu klímy.
Prečo by sa tým mali zaoberať obce a ľudia, ktorí v nich žijú?
Michal Žarnay: Toto je veľký problém. Ľudia si často neuvedomujú, že aj oni majú situáciu vo svojich rukách a že ich konanie má význam. Príspevok jednotlivca sa môže v globálnom meradle zdať ako kvapka v mori. Je to však podobné ako pri voľbách – jeden hlas možno veľa nezmení, ale keď sa spoja tisíce či milióny hlasov, dokážu veci meniť. Sucho, ktoré nás zasiahlo v poslednom období, je dlhotrvajúce. Mám obavu, že sa z neho stane nový normál. Musíme si uvedomiť, že máme problém so zásobami vody, a preto s ňou potrebujeme hospodáriť oveľa šetrnejšie. Zároveň musíme konať tak, aby sme ďalšie zhoršovanie klimatickej zmeny, pokiaľ je to ešte možné, aspoň spomalili. Dana Gavalierová: Musíme si uvedomiť, že rozvoj ľudskej spoločnosti, ako ju poznáme dnes, umožnilo aj relatívne stabilné podnebie, ktoré tu máme od poslednej doby ľadovej. Ak sa klimatické podmienky začnú výrazne meniť a extrémy počasia budú čoraz častejšie a intenzívnejšie, môže to ohroziť nielen naše životné podmienky, ale aj fungovanie celej spoločnosti. Môže byť čoraz náročnejšie zabezpečiť plynulé fungovanie zásobovania potravinami a tovarmi, poskytovanie služieb či infraštruktúry. Nejde teda len o to, aké podmienky na život budeme mať my, ale aj o to, či dokážeme zachovať spoločnosť a spôsob života, na ktoré sme zvyknutí.
Aké zmeny môžeme očakávať? Hovoríme najmä o vyšších teplotách a nedostatku vody?
Michal Žarnay: Ide aj o podmienky, v ktorých žijeme a pracujeme. Budovy a ich okolie musíme prispôsobovať tak, aby sme dokázali lepšie zvládať horúčavy. Keď sa hovorí o globálnom oteplení o dva stupne, môže sa to zdať ako zanedbateľná zmena. Treba si však uvedomiť, že ide o priemernú hodnotu za celú planétu. V jednotlivých regiónoch sa oteplenie prejavuje rozdielne a môže byť aj výraznejšie. Zároveň priemerná hodnota zakrýva čoraz výraznejšie teplotné extrémy. To znamená, že ak sa globálna teplota zvýši o dva stupne, v našich podmienkach môže byť nárast aj vyšší. Môžu prichádzať štyridsaťstupňové horúčavy, ktoré sme tu v minulosti nemávali, a takéto extrémy môžu byť čoraz častejšie.
Mení sa aj charakter zrážok. Pamätám si obdobia, keď tri, štyri či päť dní jemne pršalo. Takéto dažde dnes zažívame oveľa menej. Keď zrážky prídu, často spadne veľké množstvo vody naraz. Musíme byť schopní ju zachytiť a zadržať v krajine, pretože inak rýchlo odtečie a krajina z nej nebude mať úžitok.
Prírode chýba aj snehová pokrývka. Voda z topiaceho sa snehu postupne vsakuje do pôdy a má viac času dostať sa do hlbších vrstiev. Takto sa dopĺňajú aj zásoby podzemnej vody. Keď snehu ubúda, tento prirodzený proces sa oslabuje. Zásoby podzemnej vody, ktoré sa vytvárali dlhé obdobia, postupne čerpáme na zavlažovanie aj potreby domácností, no nedokážu sa obnovovať v rovnakom množstve.
Dana Gavalierová: A keď k tomu pripočítame vyššie teploty, ktoré spôsobujú intenzívnejší výpar vody z pôdy a vodných plôch, je zrejmé, že jej budeme mať čoraz menej.
Čo sa stane, ak bude podzemnej vody stále menej?
Michal Žarnay: V našich vodovodoch môže byť menej dostupnej vody a môže byť drahšia. Budeme sa musieť uskromniť a dohodnúť sa, ako s ňou budeme hospodáriť. V niektorých regiónoch už vidíme, že keď je vody nedostatok, vzniká napätie medzi ľuďmi. Každý sa najskôr pozerá na svoje potreby a až potom na potreby suseda. Pritom voda je zdroj, ktorý sa týka celej komunity.
Dana Gavalierová: Dopady už ľudia pociťujú. V Žilinskom kraji, ktorý je v porovnaní s niektorými ďalšími časťami Slovenska z hľadiska vodných zdrojov stále v relatívne priaznivejšej situácii, máme zmapované lokality, kde výdatnosť prameňov klesla o viac ako 90 percent. Ide o prepočet výdatnosti zdrojov na počet obyvateľov, ktorých zásobujú. Niektoré zdroje sa po dažďoch dokážu čiastočne stabilizovať, pri iných to už neplatí. Sú lokality, kde sa ich výdatnosť nedokáže obnoviť ani po zrážkach. Zatiaľ sa situácia rieši aj dovozom vody cisternami a dopĺňaním vodojemov. Už dnes sú miesta, kde musia ľuďom v najhorších obdobiach privážať vodu. Ak bude takých lokalít pribúdať, problém bude čoraz vážnejší.
Zmena klímy sa výrazne prejavuje aj v mestách. Prečo sú niektoré miesta počas horúčav neznesiteľné?
Michal Žarnay: Ak máme miesto bez dostatku stromov a zelene, kde prevláda betón, ten sa počas horúčav ešte viac rozpaľuje. Empirické merania ukazujú, že rozdiel medzi zeleným prostredím a kompletne spevnenou plochou môže byť aj viac ako desať stupňov. Na takom parkovisku je potom pobyt oveľa nepríjemnejší.
V rámci projektu CLIMAAX sme hodnotili 4najväčšie mestá v kraji. Ukázalo sa, že najviac sa prehrievajú práve veľké spevnené plochy, napríklad parkoviská alebo priemyselné areály. V Žiline bolo výrazným príkladom okolie obchodného centra pri plavárni, a to nielen parkovisko, ale aj veľká strecha bez zelene. Výrazný tepelný ostrov predstavoval aj areál automobilky Kia.
Dana Gavalierová: Horúčavy sú v mestskom prostredí jedným z najvýznamnejších rizík pre obyvateľov. Treba myslieť aj na ľudí, ktorí nemajú možnosť jednoducho sa presunúť do chladnejšieho prostredia. Starší ľudia, osoby so zníženou mobilitou či obyvatelia s nižšími príjmami nemusia mať klimatizáciu ani iné možnosti, ako si zabezpečiť komfortnejšie podmienky.
Dôležité je preto myslieť na to, ako budú vyzerať verejné priestory, parkoviská aj okolie bytových domov. Zeleň, stromy a vhodne zvolené povrchy nie sú iba estetickou záležitosťou. Pomáhajú znižovať prehrievanie a zlepšujú podmienky pre život.
Môžu mať extrémne horúčavy aj vážne zdravotné následky?
Dana Gavalierová: Určite. Zaujímali sme sa aj o to, či sa na Slovensku evidujú výjazdy záchranných zložiek ku kolapsom z tepla alebo úmrtia, ktoré s horúčavami súvisia. O tieto údaje sme žiadali príslušné inštitúcie, no bolo nám oznámené, že sa takýmto spôsobom neevidujú.
Pre porovnanie, v Rakúsku, kde tieto údaje sledujú, je počet úmrtí súvisiacich s horúčavami vyšší ako počet úmrtí pri dopravných nehodách. Je to vážny signál, že horúčavy netreba podceňovať.
Okrem vody a zdravia môže klimatická zmena ovplyvniť aj dostupnosť potravín?
Michal Žarnay: Áno. Rastlinstvo je prispôsobené určitým klimatickým podmienkam. Ak sa tieto podmienky začnú meniť príliš rýchlo, rastliny sa im nedokážu okamžite prispôsobiť. Prirodzené šírenie a nahrádzanie druhov je postupný proces. To isté platí aj pre poľnohospodárstvo. Ak budeme musieť začať pestovať iné plodiny, ktoré dokážu lepšie zvládať nové podmienky, nestane sa to zo dňa na deň.
Môže to znamenať nižšiu úrodu, nedostatok niektorých potravín, na ktoré sme zvyknutí, a následne aj vyššie ceny v obchodoch. Nedostatok vody, potravín, prírodné katastrofy či chudoba sú riziká, ktoré môžu byť oveľa bližšie, než si pripúšťame.
Dana Gavalierová: Ešte závažnejšie dôsledky môžu mať zvyšujúce sa teploty pre lesné hospodárstvo. Kým v poľnohospodárstve môžeme plodiny meniť každý rok a pomerne pružne reagovať na meniace sa klimatické podmienky, pri lesoch musíme myslieť na desaťročia dopredu. Keď dnes vysádzame lesné dreviny, musíme počítať s tým, že by mali v nových klimatických podmienkach prežiť a dorásť do rubného veku, čo je 80 - 100 rokov. Od toho závisí nielen budúca podoba našich lesov, ale aj živobytie ľudí, ktorí sú od lesného hospodárstva ekonomicky závislí. Lesy pritom tvoria takmer 60 % územia Žilinského kraja. Zároveň máme spomedzi krajov najvyšší podiel lesov v súkromnom vlastníctve. Aj preto je veľmi dôležité, aby sa vlastníci lesov a ľudia, ktorí o nich rozhodujú, zaoberali tým, aké dreviny vysádzajú a či budú schopné zvládnuť klimatické podmienky budúcnosti. Ak sa na tieto zmeny nezačneme pripravovať už dnes, o niekoľko desaťročí môžeme zistiť, že naše lesy nedokážu plniť funkcie, ktoré od nich očakávame.
Niektorí ľudia vnímajú opatrenia proti klimatickej zmene najmä ako obmedzenia. Prečo by sa im mala venovať pozornosť?
Dana Gavalierová: Podľa mňa je to najlacnejšia cesta. Ak by sme ekonomicky vyčíslili škody, ktoré nás môžu čakať, zistili by sme, že znižovanie emisií a predchádzanie týmto škodám je oveľa výhodnejšie. Extrémy, ktoré zažívame dnes, môžu byť iba začiatkom.
Stále máme otvorené okno príležitostí, ktoré sa však postupne zatvára. Klimatický systém reaguje veľmi pomaly. Aj keby sme emisie výrazne znížili, dôsledky predchádzajúceho vývoja budeme pociťovať ešte roky. Ak budeme čakať, kým sa začnú diať ešte vážnejšie extrémy, môže byť neskoro.
Lokálne aktivity síce globálny problém nevyriešia, ale majú význam. Dôležité je, aby ľudia začali o klimatickej zmene uvažovať a rozumeli súvislostiam. Nejde len o to, aby sme ich strašili katastrofami. Chceme im dať do rúk nástroje, vďaka ktorým dokážu pochopiť, čo sa deje a čo môžu sami ovplyvniť.
Práve preto vznikla spolupráca Žilinského samosprávneho kraja a INOVIA. Čo bolo jej cieľom?
Dana Gavalierová: Ako kraj sa musíme pozerať na celý región, ale zároveň máme veľké množstvo vlastných nehnuteľností. Ak chceme hovoriť o adaptačných opatreniach, musíme začať aj u seba. Potrebovali sme zistiť, kde máme parkoviská, kde zeleň, aké sú povrchy a ako sú jednotlivé areály usporiadané.
Pri škole alebo nemocnici totiž nejde iba o samotnú budovu. Dôležitý je celý areál. Ak chceme zachytávať vodu zo strechy a odvádzať ju napríklad do dažďovej záhrady, musíme poznať aj možnosti okolitého pozemku.
Obrátili sme sa preto na inovačné centrum INOVIA. Spoločne sme pripravili systém, ktorý nám umožňuje zmapovať nehnuteľnosti a porovnať, kde je potreba adaptačných opatrení najvyššia. Dovtedy sa často vyberali projekty podľa toho, kde si niekto povedal, že by sa mu hodilo niečo vysadiť alebo upraviť. Teraz máme podklady, vďaka ktorým vieme rozhodovať na základe konkrétnych údajov.
Michal Žarnay: Výsledkom je webová aplikácia VESMA. Primárne sme ju smerovali na samosprávu, teda mestá a obce, ale využiť ju môžu aj podnikatelia, ktorí majú viacero areálov, alebo súkromné osoby. Človek si môže zmapovať vlastný dom, záhradu či rekreačnú nehnuteľnosť.
Aplikácia je určená aj ľuďom, ktorí nie sú odborníkmi na klimatickú zmenu, ale chcú sa téme venovať a sú ochotní venovať tomu určitý čas. Používateľ si pripraví základné údaje a dokumenty o nehnuteľnosti. Niektoré informácie dokáže nástroj z dokumentov načítať automaticky, takže ich nemusí všetky ručne prepisovať.
Následne ho aplikácia postupne vedie jednotlivými krokmi. Pri vypĺňaní ponúka vysvetlenia a návody. Hodnotí tri klimatické riziká – sucho, horúčavy a intenzívne zrážky či povodne. Dokáže napríklad vyhodnotiť, či sa nehnuteľnosť nachádza v prehrievanej oblasti alebo na mieste, kde hrozia záplavy.
Výsledkom je hodnotenie na škále od nula do sto a návrhy opatrení, ktoré by mohli pomôcť. Súčasťou je aj približný odhad nákladov. Výstup môže používateľ následne poskytnúť odborníkovi, ktorý už nemusí začínať od nuly, ale môže nadviazať na pripravené podklady.
Kde nájdu záujemcovia túto aplikáciu?
Michal Žarnay: Aplikácia je dostupná na stránke INOVIA. Záujemcovia si ju môžu pozrieť a vyskúšať na adrese https://vesma.inovia.sk/.
Dana Gavalierová: Pre nás je dôležité, že vďaka tomuto nástroju vieme vyhodnotiť, ktoré objekty potrebujú adaptáciu najviac. Aktuálne sa pripravujú projekty pre školy, pretože očakávame výzvu na adaptačné opatrenia z nórskych fondov určenú práve školám.
Chceme smerovať dostupné financie tam, kde je potreba najvyššia. Zároveň budeme vedieť veľmi konkrétne zdôvodniť, prečo daná škola opatrenia potrebuje. Nebude to iba pocit, že by sa nám tam zišlo vysadiť niekoľko stromov. Budeme mať zmapované a vyčíslené podklady.
Ako môžu takéto opatrenia pomôcť konkrétnej škole?
Dana Gavalierová: Ak má škola prehrievaný areál, môžu sa tam zmeniť povrchy, vysadiť zeleň alebo vytvoriť vodný prvok, ktorý pomôže ochladzovať prostredie. Priestor, v ktorom sa počas horúcich mesiacov nedá príjemne tráviť čas, sa tak môže stať využiteľnejším.
Dôležitá je aj samotná budova. Ak sa prehrieva, negatívne to vplýva na komfort žiakov a žiačok aj učiteľov. Zelená strecha môže pomôcť obmedziť prehrievanie budovy, ak to jej konštrukcia umožňuje. Cieľom je vytvoriť lepšie podmienky na vyučovanie aj pobyt vonku.
Čo môžu urobiť samotní obyvatelia? Musia sa vzdať svojho komfortu?
Michal Žarnay: Myslím si, že problém je aj v tom, ako sa o klimatických opatreniach komunikuje. Ľudia ich často vnímajú iba ako obmedzenia a komplikácie. Neuvedomujú si, že zmena návykov môže priniesť aj pozitíva a pomôcť zachovať kvalitu života.
Napríklad pri doprave. Pripravil som si vlastný príklad. Ak by som do práce dochádzal malým autom, ročne by som vyprodukoval približne 1 122 kilogramov skleníkových plynov. Ak by som každý deň cestoval prímestským autobusom zo Svederníka do Žiliny a po meste sa pohyboval na bicykli, bolo by to približne 292 kilogramov ročne. Rozdiel predstavuje asi 74 percent.
Samozrejme, v skutočnosti kombinujem rôzne spôsoby dopravy, ale snažím sa čo najviac približovať k tej ekologickejšej možnosti. Okrem nižších emisií to má aj ďalšie výhody. V autobuse si oddýchnem, môžem si pozrieť e-maily alebo venovať čas dieťaťu, s ktorým cestujem. Často si neuvedomujeme, koľko pozitív nám môže zmena dopravných návykov priniesť.
INOVIA na túto tému pripravila aj vzdelávaciu pomôcku. Ako funguje?
Michal Žarnay: Ide o pomôcku z dreva a papiera. Drevené kocky symbolizujú množstvo skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri využívaní konkrétneho dopravného prostriedku. Človek tak môže názorne vidieť rozdiel medzi jednotlivými možnosťami dopravy.
Dana Gavalierová: Nie je to klasická hra, skôr pomôcka pre učiteľov, ktorá im umožňuje otvoriť diskusiu so žiakmi a žiačkami a priblížiť im tému emisií. Pripravili sme ju v rámci projektu podporeného Environmentálnym fondom. Súčasťou boli aj workshopy pre učiteľov a učiteľky, ktoré po absolvovaní školenia dostali vlastnú súpravu a môžu ju používať pri vyučovaní environmentálnej výchovy.
Zdroj: SP 21
Kde sa o tejto pomôcke môžu záujemcovia dozvedieť viac?
Michal Žarnay: Viac informácií o nej nájdu na stránke INOVIA v článku Kompas mobility. Pomôcka má ľuďom pomôcť lepšie pochopiť, aký vplyv majú každodenné rozhodnutia o doprave na množstvo produkovaných emisií. Dana Gavalierová: Za dôležitý nástroj považujem aj územné plánovanie. Ľudia ho niekedy vnímajú tak, že niekto od stola zakreslil do mapy pár čiar a teraz im niečo zakazuje. V skutočnosti však ide o odborný proces, ktorý má chrániť aj naše životné prostredie.
Aktuálne pripravujeme rozsiahlu hydrologickú štúdiu. v ktorej analyzujeme zraniteľnosť hydrologického režimu na ľudské aktivity v krajine, a to aj s ohľadom na klimatickú zmenu. Výsledky sa majú premietnuť do regulatívov regionálneho územného plánu.
Môžu tak vzniknúť oblasti, v ktorých nebude možné stavať, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dostatku vody pre ľudí v danom území. Ak by sa tam výstavba povolila, mohli by sme narušiť prirodzené procesy v krajine, znížiť jej schopnosť zadržiavať vodu a ohroziť tak dostupnosť vodných zdrojov. Je preto potrebné, aby ľudia rozumeli, že pravidlá nevznikajú samoúčelne. Majú chrániť zdroje, ktoré budeme v budúcnosti potrebovať všetci.
Čo by ste na záver odkázali ľuďom, ktorí majú pocit, že jednotlivec aj tak nič nezmení?
Michal Žarnay: Každý z nás môže urobiť niečo malé. Samozrejme, jednotlivec nevyrieši globálny problém, ale ak sa zmení správanie väčšieho počtu ľudí, výsledok môže byť významný. Dôležité je začať uvažovať nad tým, ako hospodárime s vodou, ako cestujeme a ako pristupujeme k prostrediu, v ktorom žijeme.
Dana Gavalierová: Nemali by sme čakať, kým nás k zmene prinútia až katastrofy. Situácia sa už mení a našou úlohou je pripraviť sa na ňu čo najlepšie. Aj preto sa snažíme vytvárať nástroje, ktoré samospráve a obyvateľom pomôžu pochopiť riziká a nájsť konkrétne riešenia. Dôležité je, aby sme o klimatickej zmene začali otvorene hovoriť a aby sme tomu prispôsobili aj svoje správanie. Samotné kroky jednotlivcov však nestačia. Potrebujeme aj spoločné riešenia na úrovni celej spoločnosti. Ľudia by preto mali požadovať aktívny prístup k tejto téme aj od svojich politických reprezentantov, bez ohľadu na ich politickú príslušnosť. Adaptácia na meniace sa klimatické podmienky je totiž našou spoločnou potrebou aj zodpovednosťou. V Žilinskom kraji máme pritom na čom stavať. Prírodné prostredie Žilinského kraja je našou veľkou prednosťou a zároveň potenciálom, ktorý môžeme využiť pri budovaní odolnosti regiónu.
V Žilinskom kraji máme pritom na čom stavať. Naše prírodné prostredie je stále v pomerne dobrom stave, najmä v porovnaní s mnohými inými časťami Európy, kde bolo pôvodné prírodné prostredie výrazne pozmenené. Aj u nás, samozrejme, nie je všetko ideálne, no stále máme zachované prírodné hodnoty a silné prepojenie ľudí s prírodou. To je veľká prednosť a dobrý základ, na ktorom môžeme budovať odolnosť regiónu a jeho schopnosť zvládať zmeny, ktoré nás čakajú.
































Ďakujeme, že nás čítate. V prípade, že ste našli v článku chybu, napíšte nám na redakcia@sp21.sk
Pre pridávanie komentárov do diskusie sa musíteprihlásiť