Rozhovor sa však nezačal technológiami, ale knihou. A najmä otázkou, ktorú si podľa neho kladie len málo ľudí.

Začnime Vašou novinkou. O čom je kniha Vízia tvorí lídra?

„Je o niečom, čo považujem za kľúčové, no zároveň často podceňované,“ začína Juraj Málik. „Mnoho ľudí dnes funguje bez jasnej predstavy o budúcnosti. Nevedia, kde chcú byť o tri roky, o rok, niekedy ani o pár mesiacov. A to potom prirodzene vedie k tomu, že ich rozhodnutia sú skôr reakciou na okolnosti než vedomým smerovaním.“

Jeho kniha preto podľa neho nie je len motivačná, ale skôr systematická.

„Snažil som sa pomenovať, čo robí víziu funkčnou. Zhrnul som to do piatich vlastností – vízia musí byť vášnivá, inšpiratívna, zapamätateľná, inovatívna a ambiciózna. Ak niektorý z týchto prvkov chýba, vízia stráca silu. Nemá dostatočný ťah na to, aby človeka alebo tím dlhodobo niesla.“

Je to výsledok vašich skúseností?

„Jednoznačne áno,“ odpovedá bez zaváhania. „Ja som si väčšinu vecí, o ktorých píšem, reálne prešiel. Neboli to len úspechy, ale aj situácie, keď som hľadal smer alebo robil rozhodnutia s neistým výsledkom. Práve tieto momenty ma naučili, že bez vnútorného systému sa človek veľmi rýchlo dostane do chaosu.“

Dôležitú úlohu podľa neho zohráva aj spôsob, akým si človek myšlienky uchopí.

„Snažím sa ich prekladať do jednoduchých princípov. Aj preto používam akronymy alebo rôzne modely, napríklad koncept ruky lídra. Pomáha to ľuďom zapamätať si veci a hlavne ich aplikovať v praxi.“

Ako by sa mal človek zmeniť po prečítaní knihy?

„Ak by som to mal povedať jednoducho, mal by získať väčšiu vnútornú koncentráciu,“ vysvetľuje. „Náš mozog má obrovský potenciál, ale bez jasného cieľa pracuje rozptýlene. Myšlienky sa navzájom rušia, človek preskakuje z jednej veci na druhú a výsledkom je pocit chaosu.“

Kniha má podľa neho pomôcť tento stav zmeniť.

„Keď si človek nastaví jasnú víziu, jeho myslenie sa začne prirodzene sústreďovať jedným smerom. Postupne sa to dostane až do určitého automatizmu – mozog na tom pracuje aj podvedome. A to je moment, keď sa veci začnú posúvať.“

Juraj Málik. Autor fotografie: Marek Mucha

Hovoríme skôr o biznise alebo o živote ako takom?

„O živote ako celku,“ zdôrazňuje. „Vízia nie je výhradne podnikateľská kategória. Má ju rodič, ktorý chce dobre vychovať deti, športovec, ktorý smeruje k výkonu, aj človek, ktorý túži po pokojnom a vyrovnanom živote.“

Rozdiel vidí skôr v tom, ako človek svoju víziu pretaví do vzťahov s okolím.

„Líder nie je len pozícia. Je to človek, ktorý dokáže ostatných inšpirovať. Manažér môže ľudí riadiť, ale líder ich dokáže nadchnúť. A to sa deje práve cez víziu a príbeh, ktorý je s ňou spojený.“

Vaša vlastná podnikateľská cesta sa začala pomerne odvážne. Ako na to spomínate?

„Bol to veľmi silný moment,“ vracia sa k začiatkom. „Môj otec bol právnik, ktorý po roku 1968 prišiel o svoju profesiu. Po revolúcii sa k nej vrátil a rozhodol sa pomáhať podnikateľom. Napísal knihu, ktorú nazval Poradca podnikateľa.“

Kľúčový moment prišiel krátko nato.

„Zavolal mi, že kniha je vytlačená a treba ju predať. Dal vytlačiť 15-tisíc kusov, čo bol v tom čase obrovský objem. Aby to mohol urobiť, založil dom. Bola to veľká dôvera – vo mňa, v myšlienku aj v budúcnosť.“

Autor fotografie: Marek Mucha

Konali by ste dnes rovnako?

„Myslím si, že áno,“ odpovedá s miernym úsmevom. „V rôznych obmenách som podobné rozhodnutia robil aj neskôr. Napríklad keď sme začínali s billboardmi. Nemali sme na ne peniaze, ale podarilo sa mi dohodnúť spoluprácu s tým, že zaplatíme až z výsledku kampane.“

Podľa neho v tom zohrala rolu kombinácia intuície a skúsenosti.

„Nebolo to čisto racionálne rozhodnutie. Skôr som cítil, že to môže fungovať. A zároveň som bol ochotný niesť riziko.“

Juraj Málik. Autor fotografie: Marek Mucha

Dnes stojíte pred výzvou umelej inteligencie. Ako k nej pristupujete?

„Vnímame ju ako príležitosť, ale aj ako záväzok,“ vysvetľuje. „Nechceme byť len používateľom externých riešení. Naším cieľom je vybudovať vlastnú umelú inteligenciu, ktorá bude postavená na našich dátach.“

Tie považuje za kľúčové.

„Máme desiatky rokov obsahu – odborné články, knihy, stovky tisíc odpovedí klientom. To je unikátna databáza, ktorú sme nikdy neposkytli globálnym systémom.“

Rozdiel však vidí ešte inde.

„Nechceme zostať len pri technológii. Kombinujeme ju s ľudským faktorom. Každá odpoveď umelej inteligencie bude prepojená s odborníkom, ktorý ju môže overiť alebo doplniť. V tom vidíme našu pridanú hodnotu.“

Juraj Málik s otcom Maximiliánom. Zdroj: Poradca Podnikateľa

Neobávate sa, že AI nahradí časť vašich ľudí?

„Skôr to vnímam ako transformáciu než ohrozenie,“ hovorí. „Naši ľudia majú vysokú odbornosť a schopnosť adaptovať sa. Ak sa niektoré role zmenia, prirodzene vzniknú nové.“

Zároveň dodáva širší pohľad:

„Kvalitní ľudia si vždy nájdu uplatnenie. A často ich zmena posunie ďalej, než by zostali na pôvodnej pozícii.“

Silnou skúsenosťou bol aj požiar v Zázrivej. Ako ste ho vnímali?

„Bol to náročný moment, ale zároveň veľmi silný ľudsky,“ priznáva. „Nečakal som, aká vlna podpory sa zdvihne. Ľudia sa spontánne zapojili a chceli pomôcť.“

Táto skúsenosť mu priniesla nový pohľad.

„Uvedomil som si, že to miesto pre nich nebolo len ubytovanie. Bolo spojené so spomienkami, zážitkami, časťou ich života.“

Dnes už stojí nový objekt.

„Je iný, technicky odolnejší, ale snažíme sa zachovať jeho charakter a atmosféru.“

Z čoho pramení váš optimizmus?

„Z presvedčenia, že veľká časť spoločnosti je stabilná a hodnotovo ukotvená,“ odpovedá. „Možno nie je taká hlasná, ale je prítomná.“

Podľa neho práve táto skupina vytvára základ.

„Sú to ľudia, ktorí pracujú, vychovávajú deti, budujú svoje prostredie. A práve oni dávajú spoločnosti kontinuitu.“

Juraj Málik. Autor fotografie: Marek Mucha

Kde vidíte Poradcu podnikateľa o 10 či 20 rokov?

„Technológie sa budú meniť, to je prirodzené,“ zamýšľa sa. „Pre mňa je však dôležitejšie, aby sme si udržali dôveru zákazníkov.“

To považuje za kľúčový cieľ.

„Chceme byť partnerom, na ktorého sa môžu spoľahnúť. Aby mali istotu, že informácie, ktoré od nás dostanú, sú správne a pomôžu im robiť dobré rozhodnutia.“

A vy osobne? Plánujete spomaliť?

„Nemám pocit, že by som potreboval spomaľovať,“ uzatvára s pokojom. „Dlhodobo sa snažím nastaviť si tempo tak, aby bolo udržateľné a zároveň ma napĺňalo.“

Spomenie aj svojho otca.

„Ten začal tvoriť vo vyššom veku. V tomto smere ma inšpiruje.“

A dodá:

„Skôr než o spomaľovaní rozmýšľam o tom, ako zostať užitočný.“