František Vojár z Kysúc pracuje ako vodič policajného autobusu na oddelení autodopravy Centra podpory v Žiline. Stará sa o služobné vozidlo a zabezpečuje prepravu policajtov aj ďalších príslušníkov bezpečnostných zložiek. Keď sa však pozrel na svoju výplatnú pásku, zistil, že za rovnakú prácu by v súkromnom sektore mohol dostať viac. Dôvodom sú odlišné pravidlá odmeňovania zamestnancov štátu.

O autobus sa stará ako o vlastný

František Vojár pracuje pre ministerstvo vnútra. Jeho úlohou je zabezpečovať prepravu osôb v rámci rezortu vrátane príslušníkov Policajného zboru a ďalších zložiek. Na starosti má aj údržbu a technický stav služobného autobusu.

„V podstate sa o autobus starám tak, ako keby to bolo moje vlastné vozidlo,“ povedal Vojár v reportáži STVR . Ako dodal, na stave autobusu je jeho starostlivosť viditeľná.

Problém však nastáva pri odmeňovaní. Vodič je zaradený do tretej platovej triedy a jeho funkčný plat predstavuje 1 089,50 eura v hrubom mesačne. Samotný tarifný základ tvorí 854,50 eura, zvyšok dopĺňa osobný príplatok.

Rozdiel predstavuje 57,50 eura mesačne

V súkromnom sektore sa pri odmeňovaní zamestnancov uplatňujú minimálne mzdové nároky podľa stupňa náročnosti práce. Pre tretí stupeň je v roku 2026 stanovená suma 1 147 eur mesačne.

Vojárov funkčný plat je tak o 57,50 eura nižší. Práve na tento rozdiel upozornil aj vo svojom vyjadrení pre STVR.

Podľa vodiča by za rovnakú prácu u komerčného zamestnávateľa alebo živnostníka dostával vyššiu sumu. Rozdiel však nesúvisí s tým, že by štát porušoval rovnaké pravidlá ako súkromná firma. Zamestnanci odmeňovaní podľa osobitných predpisov majú totiž iný systém odmeňovania.

Žiadal doplatenie platu, narazil na osobitný zákon

Vodič sa rozhodol situáciu riešiť a ešte v marci poslal zamestnávateľovi písomnú výzvu na doplatenie mzdy. Požadovaného doplatku sa však nedočkal.

Ako uviedol v reportáži STVR, k nahliadnutiu dostal stanovisko Sekcie mzdových a personálnych činností. Rezort sa v ňom odvolával na zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Tento systém sa opiera o platové tarify a pravidlá osobitného odmeňovania. Minimálne mzdové nároky podľa stupňov náročnosti práce, ktoré sa uplatňujú v súkromnom sektore, sa na týchto zamestnancov nevzťahujú rovnakým spôsobom.

Práve v tom spočíva podstata problému, na ktorý reportáž upozorňuje. Pri porovnateľnej práci totiž môžu platiť odlišné pravidlá odmeňovania v závislosti od toho, či človek pracuje pre súkromnú firmu, alebo pre štát.

Inšpektori práce majú obmedzené možnosti

Rozdiely medzi oboma systémami sa prejavujú aj pri kontrole dodržiavania pravidiel. Národný inšpektorát práce môže za porušenie povinností zamestnávateľa uložiť pokutu až do 100-tisíc eur. Pri posudzovaní odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme však nemôže vychádzať z ustanovení Zákonníka práce o doplatku do minimálneho mzdového nároku.

Hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Linda Babušík Adamčíková v reportáži STVR upozornila, že problém súvisí aj s dlhodobým zaostávaním valorizácie platov vo verejnom sektore za rastom minimálnej mzdy.

Nezávislý advokát Andrej Lalinský označil situáciu za dvojaký meter. Zároveň vysvetlil, že ide o dôsledok zákonom nastaveného systému, ktorý zamestnancov verejnej správy odmeňuje podľa platových taríf.

Problém sa týka tisícov zamestnancov

Vodič policajného autobusu z Kysúc nie je jediným zamestnancom, ktorého sa táto situácia týka. Podľa údajov Konfederácie odborových zväzov SR sa pod úrovňou základnej minimálnej mzdy nachádza približne 12 200 štátnych zamestnancov.

Odborári upozorňujú, že nízke tarifné tabuľky môžu stierať rozdiely medzi pracovnými pozíciami. Zamestnanci s rôznou kvalifikáciou, zodpovednosťou a náročnosťou práce tak môžu dostávať podobný tarifný základ.

Podľa advokáta Lalinského by dlhodobejším riešením mala byť úprava tarifných platov tak, aby lepšie zodpovedali náročnosti vykonávanej práce. Dorovnávanie prostredníctvom osobných príplatkov totiž nepovažuje za systémovo udržateľné.

Zmena má prísť až v lete 2027

Ministerstvo vnútra aj ministerstvo práce odkázali STVR pri otázkach o systémovom znevýhodnení na Úrad vlády SR. Ten podľa reportáže potvrdil, že osobné príplatky by nemali nahrádzať pevné platové tarify.

Jedným z cieľov pripravovanej koncepcie odmeňovania zamestnancov v štátnej službe má byť preto posilnenie stabilnej zložky platu.

V rámci kolektívneho vyjednávania sa dohodla valorizácia tarifných platov o 8,4 percenta, ktorá má platiť od 1. júla 2027. Pre zamestnancov, ktorých sa problém týka už dnes, to znamená, že na zmenu si ešte musia počkať.

František Vojár v reportáži priznal, že ho rozdiel medzi predstavami ľudí o platoch štátnych zamestnancov a skutočnosťou mrzí. Keďže je bývalým policajtom a poberá výsluhový dôchodok, môže si podľa vlastných slov dovoliť pokračovať v práci, ktorú by bez tohto príjmu už dávno nevykonával.