Príbeh plný lásky, túžby, zrady a čarovného spevu dievčaťa, ktorý dokázal očariť vtáky, odhaľuje pravú hodnotu šťastia a varuje pred nebezpečenstvami chamtivosti. Magdalénka zo zázračného platanu je dojímavá povesť z Jablonového, ktorú napísala spisovateľka Zuzana Kuglerová. Rozpráva o duši starého zemana, ktorá prebýva v tajomnom platane, a o mladom Adamovi, ktorý podľa otcovej rady hľadal svoje šťastie v jednoduchosti.

Magdalénka zo zázračného platanu (povesť z Jablonového)

Neďaleko Jablonového, nad brehom rieky Hradňanka, kedysi rástol zázračný platan. Do jeho kmeňa sa uložila duša Gašpara, zakladateľa maršovského rodu. Gašpar nebol pôvodne zemanom - v mladosti slúžil vo vojsku kráľa Mateja, ktorý ho za verné služby odmenil darovaním panstva za Hradňankou. Vojna ho však viac zodrala, než by si prial - jeho sila slabla a zdravie sa mu zhoršovalo. Keď cítil, že sa blíži jeho čas, zavolal k sebe svojho jediného syna a povedal mu:

„Adam, nedovoľ, aby tvoje srdce zarástlo túžbou po peniazoch. Pohľadaj si jednoduché a prosté dievča a to si vezmi za ženu. Nehľadaj šťastie v bohatstve.“ „Ach, otec!“ rozľútostil sa mladý Adam. „Ku komu pôjdem po radu, keď ťa nebude?“ „Neďaleko odtiaľto rastie platan,“ odpovedal mu starý zeman. „Do neho vojde moja duša. On bude radcom tebe, tvojej žene i tvojmu potomstvu. Ale daj pozor, aby si jeho radu neobrátil na neprávosť, lebo ťa stihne prekliatie.“

Obec Jablonové. Zdroj: jablonove.sk

Len čo dohovoril, jeho duša vyletela z úst a presídlila sa do platanu. Adam dlho oplakával stratu otca. Aby aspoň trochu utíšil svoj smútok, často chodieval ku zázračnému stromu, kde si sadol pod jeho korunu a počúval šum konárov. Zdalo sa mu, že v tom šume počuje hlas otca, no občas aj nežný ženský spev. Keď sa lepšie pozrel do chvejúceho sa lístia, zazrel tam tvár dievčaťa - plnú nehy a krásy, ktorá ho úplne očarila. Jedného dňa sa rozhodol, že už nebude len sledovať prízrak v lístí, ale vyrazí do sveta hľadať dievča zo stromu. Osedlal koňa, zobral si mešec plný dukátov a vydal sa na cestu.

„Blúdil svetom-nesvetom, zatúlal sa až do Viedne, nenašiel však tú, ktorú hľadal. Po rokoch trmácania sa pobral nazad domov. Prišiel na krajnú medzu svojho panstva. Tam unavene zosadol z koňa, že si na chvíľu odpočinie. Ľahol si do trávy, keď zrazu začul prekrásny ženský hlas. Navlas sa podobal tomu, čo počul v korune platanu. Začudovane otvoril oči a obzrel sa okolo seba. Na ceste, ktorá viedla k Jablonovému, uvidel tú, čo spievala. Bolo to dievča s jasnou a nežnou tvárou, tou istou, aká ho prenasledovala v jeho snoch - Magdalénka.“

Obec Jablonové. Zdroj: jablonove.sk

Adam bez váhania vysadol na koňa a cvalom sa pustil za dievčaťom. Dennodenne sa uchádzal o Magdalénku, nevynechal jediný večer, kým si napokon nezískal jej srdce. Po roku mu sľúbila, že sa stane jeho ženou, a tak ju odviedol do kaštieľa. Mohli spolu prežiť šťastný život až do smrti, keby… keby sa nenaplnila obava jeho otca. Adamovu myseľ začala ovládať túžba po bohatstve. Chcel sa pýšiť krásnou manželkou, a tak ju začal uvádzať do spoločnosti zemianskych kruhov. Muži z Magdalénky nedokázali odvrátiť zrak, zatiaľ čo ich ženy na ňu hľadeli s pohŕdaním.

„Je chudobnejšia ako myš,“ hovorili si. „Nevesta bez majetku a bez vena!“ Ich slová zavial vietor do Adamových uší. Zamrzelo ho, že si vzal za ženu chudobné dievča z Jablonového. Začal si takú voľbu vyčítať. Najprv len sebe, potom aj Magdalénke. Tej okamžite vhŕkli slzy do očí. Nechcela ale, aby ju muž videl plakať. Vybehla z kaštieľa von, kam ju niesli nohy. Ocitla sa pri starom platane. Sadla si k nemu a dala voľný prechod svojmu žiaľu. Ako tak plakala, strom nežne nad ňu zohol konáre a prihovoril sa jej: „Neplač, Magdalénka. Budeš mať veno, ktoré ti Adam vyčíta. Pohľadaj vlasy z konského chvosta. Upleť z nich osídla na vtáky. Natri ich lepom a polož do mojej koruny. Potom si sadni pod kmeň a spievaj. Na tvoj spev priletí veľa vtákov. Nezabíjaj ich, ale zavri do klietky. Predaj ich všetky na jarmoku. Peniaze, ktoré za ne dostaneš, budú na tvoje veno.“

Obec Jablonové. Zdroj: jablonove.sk

Magdalénka splnila želanie platanu a uplietla vtáčie osídla. Keď zaspievala, zlietli sa k nej čvíkoty, vrabce a sýkorky, ktoré predala na jarmoku. Keď peniaze ukázala Adamovi, pohltenému chamtivosťou, obvinil ju z krádeže a prikázal pandúrom, aby ju uväznili. No skôr než ju chytili, Magdalénka sa premenila na čvíkotu, zaspievala a vzlietla do neba. Stúpala stále vyššie, až kým sa nezmenila na drobnú bodku. V tej chvíli z neba udrel hrom a oblohu rozťal blesk. No nešiel z oblakov na zem, ale práve naopak - zo zeme do oblakov. To bola chvíľa, keď duša starého zemana opustila platan.

„Až vtedy sa Adam spamätal. Horko zaplakal a rozbehol sa k stromu, aby ho poprosil o radu. Našiel strom po koreň rozčesnutý a vyschnutý. Nešťastný Adam sa vybral do sveta a odvtedy ho v Jablonovom nikto nevidel.“

Hovorí sa, že neprestajne pátra po čvíkote s Magdalénkiným hlasom. No nie je jediný - aj vtáčnici, túžiaci po rýchlom bohatstve, ju hľadajú. Stačí ju chytiť a umiestniť do vábnika pod jablonovickým platanom. Na jej spev sa zlietnu všetky vtáky sveta, uchvátené jej podmanivým hlasom. Neodletia ani vtedy, keď sa ich dotkne ľudská ruka. No po čvíkote už nezostala ani stopa na nebi a po zázračnom platane iba takmer zabudnutá povesť.

Zdroj: spracované podľa odbornej literatúry - KUGLEROVÁ, Zuzana. Turkova stupaj: povesti zo žilinského kraja. Bratislava Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 133 s. ISBN 8080611653