„Nejde o žiadne objavenie Ameriky, bývanie v rodinách veľmi dobre poznajú asi všetci naši odchovanci, ktorí v mládežníckych kategóriách pôsobili v zámorí. Ide o tzv. billet bývanie v hosťovskej rodine, ktorá sa stará, aby sa mladí hokejisti cítili ako doma. Starajú sa o nich, presne tak, akoby boli členmi rodiny a takíto „náhradní rodičia“ sa zvyknú nazývať hokejová mama a hokejový otec,“ hovorí konateľ MsHKM Milan Ladiver a pokračuje: „Budeme radi, ak táto aktivita osloví najmä rodiny z nášho klubu a v týchto neľahkých časoch podajú pomocnú ruku mladým hokejistom z Ukrajiny. Ide o chlapcov od 6 do 17 rokov a jedno osemnásťročné dievča, ale situácia sa môže zmeniť. V prípade, že máte záujem dočasne prichýliť vo svojej rodine ukrajinského hráča, neváhajte ma kontaktovať. Veríme, že hokejová rodina potvrdí svoju súdržnosť a spolupatričnosť.“

Skúsenosť s ubytovaním v hokejových rodinách majú viacerí žilinskí odchovanci. Jedným z nich je aj Roman Kompiš. „Keď som prišiel hrať hokej do Kanady, tak mi klub automaticky našiel rodinu, v ktorej som býval aj so spoluhráčom. Keďže sme boli tím, v ktorom pôsobili nielen Európania, ale hráči z celej Kanady, tak sme bývali po rodinách takmer všetci. Kanaďania sú veľmi pohodoví ľudia, oni sa vedia doslova rozdať. Brali ma ako syna, ich deti ako súrodenca. Nebolo to len o tom, že mi poskytli stravu a ubytovanie. Brali ma ako člena rodiny so všetkými právami aj povinnosťami. Pomáhal som v domácnosti, oni sa o mňa starali, komunikovali s trénermi, jednoducho robili všetko preto, aby som sa ďaleko od domova necítil sám,“ spomína si na svoju kanadskú rodinu jeden z prvých Žilinčanov, ktorí okúsili zámorské mládežnícke súťaže a pokračuje: „Bývanie v hokejovej rodine je o vzájomnom obohacovaní, získavaní nového pohľadu na svet. Našim deťom by prospelo, keby zistili ako sa majú dobre a že to nemusí byť samozrejmosť. Nehovoriac o tom, že keď človek pomáha, tak je to výborný pocit a raz sa mu to všetko vráti.“

Kompiš, podľa informácií z hokejového klubu MsHKM Žilina, býval v dvoch kanadských rodinách a na obe má iba tie najlepšie spomienky. „Prvý tím, za ktorý som hrával bol Melville Millionaires. Neskôr som aj so spoluhráčom Gary Banerdom prešiel do Estevan Bruins a ani potom sa naše vzťahy s hokejovými rodičmi neprerušili. Dokonca sa nám stalo, že sme s „medveďmi“ cestovali na finálový zápas cez Melville a naše rodiny nám spravili bilboard, na ktorom nám želali veľa šťastia. Sú to nezabudnuteľné zážitky,“ doplnil jeden z prvých Slovákov v univerzitnej súťaži NCAA.