„Jediný doklad, ako vyzeral artikulárny kostol v Hybiach na Liptove sa zachoval na titulnej strane druhého zväzku matriky miestneho Evanjelického augsburského vyznania farského úradu,“ píše Krajský pamiatkový úrad Žilina na sociálnej sieti.

Artikulárne kostoly vznikali v niektorých uhorských mestách na základe artikúl, teda článkov prijatých v roku 1681 na šopronskom sneme. Boli to spravidla jednoduché sakrálne objekty. Stavali ich z dreva, bez základov a bez veže. Svojím vzhľadom pripomínali skôr obytný dom.

Artikulárny drevený kostolík v Hybiach stál do roku 1822, keď ho v priebehu niekoľkých rokov nahradil súčasný murovaný chrám.

Kresbu v roku 1767 zhotovil farár, učiteľ a literát Augustín Doležal. Uchovaná je v Štátnom archíve Žilina so sídlom v Bytči.

Zdroj: Facebook/Krajský pamiatkový úrad Žilina

„Veľkou raritou je, že v Hybiach, ako jedinej lokalite na Slovensku, sa zachoval ‚fundačný‘ kameň, ktorým kráľovskí komisári už v roku 1681 označili pozemok na výstavbu budúceho artikulárneho kostola. Pozemok cirkevnému zboru daroval pán neďalekého hrádockého panstva Matej Ostrožič,“ dopĺňajú pamiatkari.

„Kráľovské mestečko Hybe vzniklo v 13. storočí vďaka svojej významnej polohe v údolí potoka Hybice, na križovatke obchodných ciest z Liptova do Spiša. Prvé písomné zmienky o Hybiach sú z roku 1239, keď kráľ Belo IV. pripojil osadu Hybu ku kráľovskému majetku v Liptove. V auguste roku 1265 udelil Belo IV. osade Hyba štatút výsadného kráľovského mesta,“ informuje o histórii na svojej oficiálnej stránke Obec Hybe.

Hybe zaznamenalo najväčší rozmach v druhej polovici 16. storočia, keď sa mesto stalo centrom reformácie.

„V druhej polovici 17. storočia bolo Hybe prostredníctvom artikulárneho kostola a školy centrom duchovného, kultúrneho a hospodárskeho života v hornom Liptove. V období rokov 1750-1800 môžeme hovoriť ako o období vrcholnej literárnej tvorby hybských artikulárnych a tolerančných kazateľov – Jána Čerňanského, Eliáša Marčeka, Augustína Doležala a Mateja Šuleka,“ dopĺňa obec Hybe.