Hrdina protinacistického odboja: Jozef Gabčík

V pondelok 8. apríla 2024 si na celom Slovensku pripomíname 112. výročie narodenia generálmajora in memoriam Jozefa Gabčíka. Ako priblížili zástupcovia Vojenského historického ústavu, Gabčík bol veliteľ skupiny Anthropoid, ktorá vykonala atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obegruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha. Mnohí ľudia túto vojenskú akciu považujú za najznámejší čin protinacistického odboja počas druhej svetovej vojny.

Hrdina z Poluvsia

Jozef Gabčík sa narodil v Poluvsí v okrese Žilina do rodiny Ferdinanda a Márie Gabčíkovcov. Po vyštudovaní obecnej školy v Rajeckých Tepliciach odišiel do Českej republiky, kde sa vyučil za zámočníka.

„Na výkon prezenčnej služby v čs. armáde nastúpil 1. októbra 1932 v pešom pluku 14 v Košiciach. Počas nej absolvoval poddôstojnícku školu v Prešove. Po skončení prezenčnej služby pokračoval v dobrovoľnej službe ako ďalej slúžiaci až do 31. marca 1937, keď mu záväzok uplynul,“ doplnili zástupcovia Vojenského historického ústavu.

Zdroj: Facebook/Ozbrojené sily Slovenskej republiky

Potom, na naliehanie otca, si záväzok nepredĺžil a až do decembra 1938 pracoval vo Vojenskej továrni číslo 4 na výrobu bojových plynov v Žiline, kde sa pri havárii týchto plynov aj nadýchal. Následne ho preložili do skladu bojových chemických látok v Skalke nad Váhom.

„Keď hrozilo, že sklady padnú do nemeckých rúk, vykonal v sklade sabotáž. Potom, vzhľadom na riziko zatknutia, prekročil slovensko-poľské hranice a dňa 5. mája 1939 sa v Krakove prihlásil do tvoriaceho sa čs. vojska. 28. júla 1939 na lodi Chrobry odplával do Francúzska,“ približujú z Vojenského historického ústavu.

Napokon ho prvého augusta 1939 prevzali do francúzskej Cudzineckej légie a od 18. augusta 1939 zaradili k jej 1. pešiemu pluku v alžírskom El Arichá. Po začatí 2. svetovej vojny, v súlade s dohodou medzi vládou Francúzskej republiky a predstaviteľmi čs. zahraničného odboja, Jozefa Gabčíka prepustili z Cudzineckej légie.

Podľa dostupných informácií bol po návrate do Francúzska 26. septembra 1939 v Agde zaradený do čs. brannej moci a taktiež do 12. roty čs. pešieho pluku 1 ako zástupca veliteľa čaty. S účinnosťou od 1. januára 1940 bol povýšený na rotného. V júni 1940 sa zúčastnil bojov ako veliteľ guľometnej čaty.

Výcvik pre špeciálne úlohy

Vojenský historický ústav informuje aj o jeho výcviku pre špeciálne úlohy. Vedeli ste, že 13. júla 1940 priplával na lodi Rod el Farag z Francúzska do Veľkej Británie? Týmto význameným dňom bol zaradený k 1. pešiemu práporu 1. čs. zmiešanej brigády vo Veľkej Británii. Za prejavenú statočnosť v bojoch bol dňa 28. októbra 1940 vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939.

Foto: Facebook/Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

„Od 1. novembra 1940 bol menovaný za rotmajstra pechoty v zálohe a zaradený k 3. rote 1. pešieho práporu. S účinnosťou od 25. apríla 1941 bol ustanovený za výkonného rotmajstra. V lete 1941 súhlasil so zaradením do výcviku pre zvláštne úlohy. Následne absolvoval rôzne špeciálne kurzy. Po ich absolvovaní sa ako jeden z prvých čs. vojakov dobrovoľne prihlásil na plnenie špeciálnych úloh na území okupovanej vlasti,“ skonštatovali zástupcovia ústavu o jeho výcviku.

Svetoznámy atentát na Heydricha

Jozef Gabčík od Žiliny sa v októbri 1941 stal veliteľom skupiny Anthropoid, ktorá mala vykonať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora, SS-Obegruppenführera a generála polície Reinharda Heydricha.

„Vzhľadom na zranenie druhého člena skupiny, Karla Svobodu, ktorého v skupine nahradil Gabčíkov priateľ rtm. pech. v zál. Jan Kubiš, ako aj pre nepriaznivé podmienky pre let nad okupovanou Európou, sa ich vysadenie oddialilo,“ informovali zástupcovia z vojenského ústavu o veľkých plánoch.

Až potom v decembri, konkrétne 29. decembra 1941 o 2:24 hodine, v blízkosti obce Nehvizdy pri Prahe bola skupina Anthropoid vysadená s príslušníkmi skupín Silver A a Silver B. Za pomoci českých vlastencov uskutočnili atentát na Heydricha dňa 27. mája 1942.

Gabčík našiel útočisko v chráme

Skupina sa potom ukrývala na rôznych miestach. Posledným útočiskom sa pre ňu stal Pravoslávny katedrálny chrám svätého Cyrila a Metoda v Resslovej ulici v Prahe, kde Jozef Gabčík v beznádejnej situácii 18. júna 1942 spáchal samovraždu.